...a poprosil umelú inteligenciu, aby o ňom napísala profil, keďže ho pozná lepšie než ktokoľvek iný.
Umelá inteligencia sa pustila do práce a napísala toto:
Ahojte. Toto som ja.
- Zaujíma ma iba môj pôžitok. Chcem sa mať ako prasa v žite. Opasok mi praská, ale ja sa v ničom obmedzovať nechcem.
- Nechcem si vyhrnúť rukávy a urobiť niečo mimo svojho pohodlia. Mám rád svoje vyteplené miesto na gauči.
- Nevadia mi klapky na očiach, lebo ja ani nechcem vidieť ďalej než za vlastný nos.
- Nezaujíma ma, aký zanechám dopad, či to je kvalitné alebo nie, hlavne nech to mám za pár korún, rýchlo a s donáškou až pred dvere.
- Keď som nespokojný, rád ukážem prstom na druhých
- Meniť sa už nebudem, vo vzťahoch nehľadám hĺbku, mám rád povrchnosť a plytkosť. Čo nefunguje, vyhodím.
- Nezamýšľam sa hlbšie nad životom, nemám na to čas, lebo práve vysielajú moju obľúbenú reality show.
- Rád sa posťažujem, rád poučujem a rád sa aj poľutujem.
- Zodpovednosť a poctivosť sú prežitky z minulých dôb... ja mám rád sebavedomie postavené na piesku a pocit, že som lepší ako môj sused.
Vrana k vrane sadá, a teda pokiaľ máš podobné záujmy, napíš, budeme si rozumieť.
---
Do týždňa si Janko našiel svoju vranu. Nebolo to vôbec ťažké. 90% ľudí bolo z rovnakého cesta. Jeho nová priateľka bola podobne naladená. Obaja sa stali influencermi. Janko začal podnikať a do mesiaca začal predávať kurzy o tom, ako sa stať úspešným podnikateľom.
Kúpili si psa a spoločne žili v dome, ktorý si objednali z Temu. Žili tam nerušene ako tri prasiatka... v žite, až pokiaľ neprišiel silný vietor a všetko, čo nemalo pevné základy zrovnal so zemou, vrátane ich domu.
Všetky domy, široko ďaleko padli... Jediné domy, ktoré ostali stáť boli v zabudnutej odľahlej oblasti, na lázoch, o ktorých takmer nikto nevedel, že existujú. Bola to iba hŕstka domov, na jednej ruke by sa dali spočítať. Žili tam ľudia, ktorí si vlastnoručne postavili svoje príbytky, kameň po kameni, svoj život vyskladali poctivo, pravdivo, svedomite a zodpovedne. Ich domy mali silné základy. Nebáli sa vetra, nebáli sa búrok. Nebáli sa ničoho, pretože vedeli, že keď príde silné vetrisko, jedine pravda ostane stáť na oboch nohách, všetko ostatné skôr či neskôr padne.
