Lenže srdce a rozum je ako láska a nenávisť, ako tma a svetlo, dobro a zlo.
Všetko sú to dve strany tej istej mince. Ak počúvnete iba srdce, rozum bude plakať, ak iba rozum, srdce horko zaplače.
Napríklad si poviete, že pôjdete študovať vysokú školu aj keď to tak vnútorne nechcete. Viete, že ju ku šťastiu nepotrebujete, a že si budete žiť ako kráľ aj bez nej. No napriek tomu, vám rozum zavelil a vy ste sa ho rozhodli počúvať. Celých 5 rokov na škole vaše srdce plače. Pretože ostalo umlčané. Ďalší príklad. Stojíte pred vážnym rozhodnutím a viete, že by ste mali okamžite utekať a nikdy sa nevrátiť. Inak ublížite sebe aj ostatným. Váš rozum si ide doslova vykričať všetky hlasivky, aby vám povedal aká nebezpečná a zlá situácia to je. Napriek tomu v nej zotrváte a hovoríte si: moje srdce to chce takto. A rozum plače. Srdce sa teší.
Keď som ja kedysi stála pred takýmto rozhodnutím „srdce versus rozum“ cítila som, ako mi ide vybuchnúť celá hlava. Čo mám robiť!!!! Dokonca som si začala googliť všelijaké blogy tohto typu, diskusné fóra a články od odborníkov, čo má človek v mojej situácií robiť a ako sa zachovať. Niektoré radili že počúvajte srdce, iné rozum. Dnes už viem, že mi na to netreba žiadny google, aby som vedela čo je správne počúvnuť.
Odpoveď je obe strany mince. Ako vám srdce našepká čo vnútorne chcete, tak vás rozum zachytí v správnom okamihu aby ste mu neodleteli. Vyváženosť, harmónia, zlatá stredná cesta. Dá sa ísť aj po krajnici, dá sa vybočiť od stredu a ísť do extrému. Lenže potom jedna časť z vás horko zaplače. Rozum alebo srdce, podľa toho, aký lektvar ste si namiešali.
Ja som sa sama na sebe presvedčila že v jednoduchosti je krása. Spýtajte sa čo by urobilo malé dieťa na vašom mieste. Dá vám krásnu, úprimnú odpoveď. Zjednodušujte, keď to pôjde, vykročte zo stredu a choďťe, neobzerajte sa, nemohli ste sa zmýliť. Lebo všetky naše rozhodnutia sú správne.
To je na tom najkrajšie. To ma neskutočne vnútorne upokojilo. My sa vlastne nemôžeme zmýliť.
Každá jedna cesta, ktorú si vyberieme je SPRÁVNA.
Rozdiel je len v tom, že jedna bude jednoduchšia, priamejšia, s menšou dávkou utrpenia. Ale k cieľu vedú všetky. A my si vyberieme práve tu, na ktorú sme pripravení v danej chvíli. Ak potrebujeme zažiť ešte nejaké lekcie, aby z nás urobili silnejšie osoby, vyberieme si tú zložitejšiu. Popálime sa na nej, spadneme, veľa krát zaplačeme ale na jej konci nás bude čakať rovnaký piedestál. Ak sme už duševne zrelší a nepotrebujeme si už zažiť lekcie, ktoré sú pre nás nachystané na ťažšej ceste, vyberieme si ľahšiu. Na nej nás stretnú úplne iné životné skúšky, úplne iné pády.
Neexistuje aby sme sa pomýlili a vybrali sa zlou cestou. Pretože každá je správna.
Vykročme. Sme na to pripravení.
