Už dávno som si uvedomila, že pokiaľ nebudem sama sebe oporou a nepodporím sa v ťažkých chvíľach, tak to skončí veľmi zle. Nechápala som, prečo sa vo svojej hlave podceňujem, prečo si tak málo verím, prečo SAMA SEBE podkopávam sebavedomie a sebadôveru?! Prečo k sebe pristupujem nesúcitne a kruto? Zmixovali sa z toho u mňa pocity hnevu a smútku a aj keď som si svoj vnútorný hlas vytvorila nevedomky, idem si ho vedome zmeniť. Ja budem tá, ktorá sa v najťažších chvíľach podporí. Moja myseľ prestane pracovať proti mne.
Kúpila som si knihu Svet bez sťažností a uvedomila som si, že sa v priemere posťažujem asi tak 100-krát za deň. No, bez srandy... Súčasťou knihy bol fialový náramok, ktorý som si mala dať na ruku a pri každej sťažnosti si náramok premeniť z jednej ruky na druhú, aby som si práve vedome všímala, ako často sa sťažujem. Keď si knihu neplánujete kúpiť, odporúčam zobrať si na ruku akýkoľvek náramok alebo gumičku a pozorovať svoje myšlienky počas dňa. Pri každej sťažnosti či kritike si náramok presuňte z jednej ruky na druhú. Zo začiatku to budete robiť veľmi často. Môže vás to začať frustrovať, ako to frustrovalo aj mňa. Dokonca zistíte, že snáď ani nie je možné stretávať sa s druhými ľuďmi a nesťažovať sa. Ale po nejakom čase zistíte, že sa začínate sťažovať menej. A budete to robiť vedome, čo je základom všetkého úspechu, uvedomiť si niečo, čo sme doteraz robili nevedome.
Ak sa ocitnete počas dňa v náročnej situácií a váš vnútorný hlas vám chce niečo kritické oznámiť, zastavte sa na chvíľu a opýtajte sa samích seba: ,,Chcel by som, aby si túto myšlienku myslel niekto, koho nadovšetko milujem?“. Ak áno, huráá. Ak nie, povedzte si inú, lepšiu, súcitnejšiu myšlienku. Dajte si podporu. Garantujem vám, že kritiky sa vám ešte dostane dosť. Či už v práci, v škole alebo doma. Ľudia sú kritickí k sebe, aj k druhým. Takže sa nemusíte obávať, že kritiku nedostanete;). Nemusíte ju ale dostávať, pri každej príležitosti aj sami od seba. Skúste to. Funguje to. A stojí to za to.
Nečakajte zázraky na počkanie, pretože každá zmena si vyžaduje určitý čas, kedy sa začne prejavovať a stane sa z nej rutina. Predstavte si, aké by to bolo, keby ste sa v náročnej a stresujúcej situácií dokázali psychicky podporiť. Keby vás vaša myseľ nezrádzala, ale pomáhala vám. Predstavte si, aké by to bolo, mať v hlave stále viac pozitívneho a súcitného hlasu a stále menej toho ukričaného kritického. Dá sa to.
Keby ste sledovali životy úspešných ľudí, všimli by ste si, že svojho úspechu nedosiahli napriek „nepriazni osudu“, ale vďaka nej.
Ak sa vám článok páčil, pridajte sa k mojim odberateľom:)
