Vždy bude existovať niekto, kto s tebou nebude súhlasiť. Kto si na tebe nájde niečo, čo ho bude iritovať, provokovať, dráždiť, znepokojovať.
Vždy sa nájde niekto, komu sa nebudeš páčiť.
Je to boj, ktorý sa nedá vyhrať.
Zmier sa s tým, prosím.
Vždy bude existovať niekto, komu sa nebude páčiť čo robíš, ako sa vyjadruješ, ako žiješ svoj život, ako vyzeráš...
Je to len ďalšie z pravidiel v kontrakte, ktorý sme podpísali, aby sme tu mohli žiť.
A to pravidlo znie: Jediný spôsob, ako sa vyhnúť kritike je nerobiť nič.
A to nechceš. Nerobiť nič, znamená nežiť. Lebo v momente keď zafúka vietor a ty sa pohneš na jednu alebo druhú stranu, niekto ti povie „mal si sa pohnúť na druhú stranu."
Takže... Je omnoho omnoho jednoduchšie a zdravšie, zmieriť sa s faktom, že sa nezavďačíš každému. Príjmi to, a nebojuj s tým.
Osloboď sa. Začni sa zmierovať s tým, že budeš mať kritikov, neprajníkov a že je to v poriadku.
Na svojej ceste životom, nebudeš mať len tých, ktorí budú v úzadí a odtiaľ do teba budú hádzať paradajky.
Budeš mať aj veľa skvelých ľudí, ktorí ťa budú podporovať a milovať presne takú, aká si. Zamiluješ si ich a oni teba. Nebudete chcieť ustavične meniť jeden druhého.
Lebo to je sloboda v pravom zmysle.
Keď si niekde, kde ťa nikto nechce a nepotrebuje meniť, ale akceptuje ťa presne takú, aká si.
S ľuďmi, ktorí ťa nevedia prijať, buď odsekni vzťahy, alebo ak to sú ľudia, na ktorých ti záleží, porozprávaj sa s nimi, veľmi úprimne a veľmi otvorene.
Pravda je taká, že žiaden kúzelný advokát sa nevynorí z diaľky a neprehovorí v tvojom mene.
Musíš sa ním stať ty.
Chce to odvahu. Ale ty ju v sebe máš.
Ver mi, že život v ktorom nevieš byť sama sebou a v ktorom sa snažíš každému zapáčiť, je život, ktorý sa nedá dlhodobo viesť.
Tá bolesť sa stane skôr či neskôr neznesiteľnou.
A vtedy už nebude inej cesty.
Len zvoliť si odvahu.
Zvoľ si prosím odvahu.
