Hanba je v našom DNA a byť zraniteľný je najdesivejšie a najoslobodzujúcejšie zároveň. Ako tak čítam Brene knihu Odvaha žiť naplno dostala som sa na kapitolu o perfekcionizme – téme, ktorá je pre mňa veľmi relevantná. Je to vec, ktorú som sa celý život postupne učila a teraz sa ju chcem odnaučiť, aj keby mi to malo trvať po zbytok môjho života. Byť perfekcionista je niečo, čím sa ľudia chvália, hlavne na pohovoroch. Aj ja som si myslela, že je to jedna z mojich „silných“ stránok. „Neakceptujem nič menej ako dokonalosť“ bolo dokonca moje motto dlhú dobu na sociálnych sieťach. No.. vidím to už v úplne inom svetle. Je to nebezpečná hra, ktorá nás môže zastaviť pri TVORBE. Akejkoľvek kreatívnej tvorbe. Preto som sa rozhodla zazdieľať čo o tom píše Brene.
Perfekcionizmus nie je to isté ako úsilie o dokonalosť. Perfekcionizmus nie je o zdravom úspechu a raste. Perfekcionizmus je obranné opatrenie. Je to presvedčenie, že ak urobíme veci perfektne a budeme vyzerať perfektne, budeme môcť minimalizovať alebo sa vyhnúť bolesti z viny súdenia a hanby.
Perfekcionizmus nie je zlepšenie seba samého. Perfekcionizmus je vo svojej podstate o tom, že sa snažíme dosiahnuť potvrdenie. Väčšina perfekcionistov vyrastala tak, že boli chválení za úspechy a výkon (známky, spôsoby, dodržiavanie pravidiel, robenie radosti ľuďom, vzhľad, šport). Niekedy popri tom prijali tento nebezpečný systém presvedčení: „Som to, čo dosiahnem a ako to dosiahnem. Robím radosť. Vykonávam. Zdokonaľujem.“
Zdravé úsilie je zamerané na seba samého: Ako sa môžem zlepšiť?
Perfekcionizmus je zameraný na druhých: Čo si pomyslia?
Perfekcionizmus je zhon.
Perfekcionizmus nie je kľúčom k úspechu. Výskumy ukazujú, že perfekcionizmus je spojený s depresiou, pocitmi úzkosti, závislosťou a životnými paralýzami alebo zmeškanými príležitosťami. Strach z pádu, robenia chýb, nesplnenia očakávaní ľudí a byť kritizovaní je to, čo nás drží mimo arény, kde sa rozvíja zdravá konkurencia a úsilie.
Perfekcionizmus nie je spôsob ako sa vyhnúť habne. Perfekcionizmus je forma hanby.
Dvadsaťminútová prechádzka, ktorú urobím je lepšia ako šesťkilometrový beh, ktorý neurobím. Nedokonalá kniha, ktorá je vydaná, je lepšia ako dokonalá kniha, ktorá nikdy neopustila môj počítač. Večierok s jedlom dovezeným z čínskej reštaurácie je lepší ako elegantná večera, ktorú nikdy nezorganizujem. – Gretchen Rubinová
Ako dieťa som si plietla byť dokonalý s byť milovaný... a myslím, že si stále tieto dve veci pletiem. - Andrea Scherová
Dokonalosť je nepriateľom dokončenia. Jeden z najefektívnejších spôsobov, ako sa liečiť z perfekcionizmu je začať tvoriť. - Nicholas Wilton
Vždy som mal pocit, že niekto, veľmi dávno, organizoval sféry sveta do oblastí, ktoré dávajú zmysel – kategórie vecí, ktoré je možné zdokonaliť, vecí, ktoré presne pasujú do dokonalých zväzkov. Svet obchodu je napríklad zorganizovaný takto – zoradené položky, tabuľky, veci, ktoré sa dodávajú, ktoré môžu byť zdokonalené. Právny systém – nie vždy perfektný, ale napriek tomu myseľ otupujúce úsilie skutočne zapísať všetky druhy zákonov a inštrukcií, ktoré pokrývajú všetky aspekty ľudskosti, nejaký druh zastrešujúceho kódexu správania, ktorý by sme mali všetci dodržiavať,
Dokonalosť je kľúčová pri konštruovaní lietadla, mostu alebo vysokorýchlostného vlaku. Taktiež pri kódoch a matematike, ktoré zabezpečujú fungovanie internetu. Veci sú buď perfektne správne alebo nefungujú.
Tak veľa zo sveta, v ktorom pracujeme a žijeme, je založené na správnosti, dokonalosti.
Ale potom, čo niekto všetko absolútne dokonale zorganizoval, mu zostalo (alebo možno jej) veľa vecí, ktoré nepasovali nikde – veci v škatuli od topánok, ktoré museli niekam ísť.
V zúfalstve táto osoba rozhodila rukami a povedala: “Dobre! Všetky zvyšné veci, ktoré nie je možné zdokonaliť, ktoré vyzerajú, že nepatria nikde, budú musieť byť napchaté do tejto poslednej, veľkej, potrhanej škatule, ktorú môžeme strčiť za pohovku. Možno sa k nim neskôr vrátime a zistíme, kam by to všetko malo pasovať. Označme túto škatuľu ako UMENIE.“
Problém našťastie nebol nikdy vyriešený a časom ako pribúdalo viac a viac umenia, sa škatuľa preplnila. Myslím, že dilema existujte kvôli tomu, že umenie, popri iných uprataných kategóriách, najviac pripomína, čo znamená byť človekom. Byť nažive. Je našou prirodzenosťou byť nedokonalí. Mať nekategorizované pocity a emócie. Robiť veci, ktoré nie vždy dávajú zmysel.
Umenie je všetko dokonalo nedokonalé.
Vo všetkom sú trhliny. Tadiaľ vidíme, ako prichádza svetlo.
Ak vás táto téma zaujala, odporúčam si prečitať celú knihu - Brene Brown - Odvaha žiť naplno.
Veľa nedokonalosti a odvahy nám prajem!
