Keby nám ostal týždeň života asi by sme v sekunde prestali robiť to, čo práve robíme
a povedali si : „Dopr**** čo chcem ešte stihnúť?!!!!!!!!! “
Pravdepodobne by sme sa psychicky zrútili.
Alebo možno vás podceňujem. Možno máte úžasné životy, so smrťou ste zmierení a žijete autentický život, v ktorom ste úprimní sami k sebe a k ostatným.
Bravo! Ak áno, tak to prosím naučte aj ľudí okolo vás a zdieľajte svoju múdrosť.<3
Smrť je geniálna v tom, že dokáže v sekunde pretvoriť priority a zmýšľanie.
Ľudia o tom napísali knihy a natočili filmy. Vo filme Nedotknuteľní bolo v závere povedané jedno múdro: „Na konci bude záležať iba na dvoch veciach. Ako veľmi si miloval a ako veľmi ťa milovali.“
To si snáď robia srandu nie?! My sa tu celý život ženieme za kariérou, diplomom, uznaním, a neviem čím ešte a ono bude záležať iba na láske?!!!!!
Znie to ako vtip, ale nie je.
Koľko ľudí prežije kvôli strachu nenaplnený život a koľko ľudí sa v živote svetu neotvorí?
Síce som nezomrela, ale ani som nežila. A to bol presne dôvod, ktorý ma donútil zamyslieť sa sama nad sebou. Čím môžem ja prispieť tomuto svetu a čo tu chcem zanechať ? Na odpoveď je ešte skoro, predsa len, som mladá.
A aby som mohla byť stará a múdra musím byť mladá a hlúpa.
Ale vedela som, že prvý krok k tomu, aby som ŽILA bol ,aby som začala tvoriť.
A tak som začala cvičiť jógu, písať, a trochu aj fotiť a maľovať.
Prestala som sa pozerať na to, čo odo mňa chcú druhí. Alebo čo si myslím, že chcú.
A začala som od nuly. ..Blank.. Prázdno... Som tu iba ja. ČO CHCEM A KTO SOM?!
To je otázka, ktorú som si kládla každý deň a ktorá sa stala mojim kompasom.
Učili nás, prevažne nás Slovákov a Čechov, aby sme boli poslušní & slušní, aby nás mali ostatní radi a aby sme sa im zapáčili.
Nechcem hádzať všetkých do spoločného vreca, ale čo si tak všímam, ľudia riešia veľmi podobné problémy ako ja, len o nich nehovoria nahlas.
Je príjemnejšie nosiť masku a byť zahalený rúškom anonymity.
Názov článku je trochu provokatívny (ako inak). Ale viem o čom hovorím. Už od detstva som si vytvárala falošné identity, písala pod pseudonymom a doteraz mám svoje vlastné stránky o ktorých nikto nevie. Umyla som si zuby, obliekla sa a nasadila si masku. Jupíí. Môžem ísť von.
Bez otvorenia nemôže nastať hĺbka a zostáva to na povrchu.
Akonáhle sa človek niekomu otvorí a sprístupní svoje zmýšľanie, tak dáva príležitosť nahliadnúť hlboko do svojej duše. Ak sa človek neotvorí, tak ho nikto nemá šancu hlbšie pochopiť.
Svoje myšlienky a úvahy som si nechávala celý život pre seba. Veď ma aj tak nikto nepochopí... Veď si o mne pomyslia, že som blázon.
Lenže zrazu som zistila, že keď píšem, tak sa liečim. Že mi to pomáha utriediť si myšlienky a dať ich preč z hlavy na papier.
Keď som začala zdieľať svoje články, tak mi začali písať ľudia.
WOW, pomyslela som si.
Oni ma chápu!
Ľudia dokonca myslia podobne a riešia podobné veci ako ja!
A keďže som sa cítila dosť často nepochopená, tak zistenie , že v tom nie som sama, že nie som až taký exot ako som sa domnievala, mi dodalo neopísateľnú radosť, odhodlanie a motiváciu.
Možno tam vonku existujú ďalší ľudia, ktorí hľadajú odvahu. Ktorí sa domnievajú, že im ostatní nerozumejú.
Prestať nosiť masku mi trvalo asi 22 rokov a dá sa povedať, že práve od toho momentu som začala mať hlboké vzťahy a začala byť viac sama sebou a menej si klamať.
Netvrdím, že s ľuďmi zdieľam celý svoj život. Alebo že by som už z toho nemala strach.
Niektoré veci čakajú na to, až si ich vyriešim a nadobudnem v nich stabilitu.
Pretože odhaľujem svoju ranu, ktorá má ešte chvíľku byť zalepená leukoplastom, aby sa mohla usušiť.
A na tom nie je nič zlé. Nechcem zdieľať všetko :) Mám rada svoj privátny ostrov, na ktorý sa z času na čas odoberiem a chcem tam byť sama.
Keď ale mám čo povedať a hlavne ak je to niečo, čo som pochopila a dokázala som zmeniť svoj starý vzorec či návyk, tak sa o to rada podelím.
Chcem to zakončiť citátom, ktorý si v sebe nesiem už dlho, ale až teraz ho začínam skutočne žiť.
Je lepšie byť nenávidený za to, kto si, ako byť milovaný za to, kto nie si."
PS: Ver mi. Je to asi stokrát lepší pocit.
