Dokonca aj múdre knihy sa tomu venujú – Ako získavať priateľov a pôsobiť na ľudí, Ako byť úspešný, Ako byť obľúbený... A preto mám pocit, že som bola oklamaná. Mám v sebe hnev, ktorý je skvelý poháňač a dokope ma k tomu, aby som s tým niečo robila a nesedela so založenými rukami na zadku. A tak sa v tomto článku chcem podeliť o moje úvahy a zistenia.
Keď sa mi dostala pod ruky kniha, ktorá má názov Odvaha byť nepopulárny (Courage to be disliked) tak som ju schmatla a okamžite informácie z nej zhltla. Konečne mi niekto dal perspektívu, ktorá nás desí, ale ktorá nas dokáže oslobodiť.
Pretože snaha o to páčiť sa, alebo inými slovami snaha o to byť populárnym, má niečo veľmi temné pod svojím trblietkavým povrchom. A dnes sa chcem podeliť o to, čo som pod týmto povrchom našla.
Čo sa skrýva pod snahou zapáčiť sa?
Poviem to hneď, bez zbytočných omáčok.
Pod povrchom je hlboký pocit, že nie som dosť dobrá a musím byť na pozore a robiť všetko preto, aby som bola akceptovaná, prijímaná a obľúbená.
Lebo inak... by prišlo niečo veľmi veľmi zlé (myslíme si).
A toto je zakorenené v našom podvedomí.
Mohli by sme sa teraz dohadovať koho to je vina, a ukazovať prstom. Možno to už je tak od praveku, kedy samota znamenala smrť. A preto sa bojíme toho, že keď sa nezapáčime, ostaneme sami.
Kto vie...
Nechcem sa sústrediť na hľadanie vinníkov, ale na to, čo sa s tým dá urobiť.
Odvaha byť nepopulárnym
Ach..
Nabrať odvahu a povedať si „nevadí, keď mi nezatlieskajú. nevadí, keď ma nepochopia. nevadí, keď sa im nezapáčim.“ chutí asi rovnako, ako ísť na vlastnú popravu...
Ide to proti našim pudom sebazáchovy a primárnym inštinktom prežitia.
Vyžaduje si to dopredu prijať risk, že nás opustia a budeme (na nejakú dobu) sami. Čo je úvodné pravidlo tejto hry – akceptovať, že keď urobíme niečo „nepopulárne“, riskujeme, že stratíme ľudí, ktorým sa nepáčia rozdané karty.
Ale čo sa skrýva pod hrozne nepekným povrchom tohto typu odvahy?
Sloboda a prijatie seba samého. Som aká som a ak to znamená, že ťa tým nahnevám, alebo že sa naše cesty rozídu... príjimam to. Vyberám si odvahu pred strachom. A príjimam dôsledky.
To najhoršie, čo sa pri rozohratí tejto nebezpečnej hry môže stať je, že vás opustia ľudia, na ktorých vám záleží a ostanete sami. Nuž... ak nastane tento prípad, bude to bolieť, pretože sme z mäsa a kostí, ale máme city! A iba psychopatov nebolí, keď ich ľudia opúšťajú, čo verím, že nie je váš prípad. V tomto živote je nemožné vyhnúť sa bolesti. A je tiež nemožné, aby ste nenašli ľudí, ktorí budú na rovnakej vlne, na akej ste vy. Je to len otázka času, kedy sa začnú správni ľudia objavovať.
Ak by ste mali záujem rozohrať tiež túto nebezpečnú ale najviac zadosť učiňujúcu hru s názvom Odvaha byť nepopulárnym, tak vám tlieskam :) Ja som sem rozhodne prišla hrať túto hru a nehovoriť to, čo chcete počuť, ale to, čo musí byť povedané, aj keď ma to desí a je to nebezpečné!
Do toho!
