Toto je príbeh o mužovi, ktorý sa bral veľmi veľmi vážne. Tento muž žil v neustálom strese a v nekonečných obavách. Každý deň sa zobúdzal s pocitom, akoby mal okolo nôh ťažké okovy a jeho život bol stále viac a viac neznesiteľný.
Naproti tomu jeho nová susedka, ktorá sa tu pred pár dňami presťahovala nemohla byť viac odlišná. Nebola už najmladšia, no aj tak mala niečo veľmi detské a iskrivé v očiach. Presťahovala sa z nejakej podivnej dediny, o ktorej muž nikdy pred tým nepočul.
Bola sobota ráno a muž sa vybral vyhodiť odpadky. Tváril sa ako zvyčajne veľmi vážne a ťažkopádne. Jeho nová susedka bola práve na záhrade a s hrejivým úsmevom ho pozdravila: “Zdravíčko!”. Mala na sebe žlté gumáky, žlté legíny, žlté tričko, bola celá žltá, od hlavy až po päty. Teda až na zvláštnu hnedú čiapku, ktorú mala na hlave.
“Dnes je svetový deň banánov! Vedeli ste to?” opýtala sa nová susedka. Muž nemohol uveriť svojim ušiam a ani svojim očiam. "Myslíte svetový deň bláznov?" pomyslel si pre seba. Vrátil sa radšej do svojho domu a pokračoval vo svojom dni, akoby sa nič nestalo. Zapol si telku. Potreboval sa rozptýliť. Nie iba od prazvláštnej novej susedky, ale hlavne od svojej mysle, ktorá mu nedá ani na chvíľku vydýchnuť. Muž neustále analyzuje, kde urobil chybu, čo mal urobiť inak, aký to tu má celé zmysel, prečo sa necíti dobre. Ako sa z toho všetkého nezblázniť. Potrebuje sa rozptýliť, aby si uľavil.
Vonku sa niečo deje. Muž sa pozrie z okna a vidí, ako si banánová susedka vešia vianočné svetielka na stromy. Obul si topánky a neveriacky sa blížil ku novej susedke. “Viete, že je vonku 30 stupňov a ročné obdobie, ktoré práve máme sa volá Leto?” neodpustil si ironickú poznámku na jej adresu. Susedka sa na ňho pozrela veselými očami a potom na ňho žmurkla. Áno žmurkla. Muž si nepamätá, kedy na ňho naposledy niekto žmurkol. To sa už predsa nerobí! Už nie sme deti! Ale táto žena žije v nejakej inej dimenzii.
“Počkajte tu!” povedala a rozbehla sa pre niečo dnu do svojho nového domu. Muž čakal a pozeral sa na jej vianočné svetielka. “Tu” povedala a podala mu dózičku. “Vedeli ste o mne, že robím najlepší čokoládový puding?”. Muž zostal nachvíľu bez slov. Už dávno nedostal žiaden dar. V posledných rokoch žije sám v tomto dome a spoločnosť mu robia iba jeho nepokojné myšlienky.
“Nech sa páči!” povedala a odišla. “Počkajte. Ako sa voláte?” zvolal na ňu muž. Sám bol prekvapený, že ho zaujíma jej meno. “Angelika. Ale všetci ma volajú Angelulu.“ povedala s úsmevom a zmizla z jeho dohľadu. “Vďaka Ange…lulu.” povedal muž, ale žena bola už dávno preč.
Kto je táto uletená banánová nová susedka?
Angelulu sa vrátila do svojho domu. Pozrela sa na svoju záhradu a bola celá vo vytržení zo svojich vianočných dekorácii. Namiesto hnedej čiapky si dala červenú santovskú s bielou bombuľou. Oficiálne si tento deň zafixuje ako deň vianočného banánu. A pudingu.
Keď sa muž vrátil do svojho domu, znovu ho pohltil jeho typický život. Hoci sa snažil navonok vyzerať, že je nad vecou, pravdá je taká, že vo vnútri sa cítil veľmi nepokojne. Jeho myseľ bola jeho najväčším nepriateľom. Prehrávala mu kritické myšlienky dookola, ako pokazená platňa.
cŕŕŕn. Zazvonil zvonček a vytrhol muža z jeho paranoídných mentálnych stavov. To musí byť určite banánová susedka, pomyslel si, pretože ho nikto iný nikdy nenavštevuje. A nemýlil sa. Stála tam, pred jeho dverami, s novou vianočnou čiapkou na hlave.
“Prepáčte! Ale nemôžem si spomenúť na názov pesničky, ktorá mi hrá v hlave!!! Pomôžte mi prosím.” Pozeral na ňu a stál tam ako oparený. Angelulu začala vyhmkávať melódiu ”la la lala laááááá hmm mmm”. “Ach áno, to je.. to je…wouldn’t it be good od Nika Kershawa!” povedal muž nadšene! Nemohol uveriť, že táto žena práve vyhmkala jednu z jeho najobľúbenejších pesničiek!
“Bingo!!!” radovala sa susedka. “ďakujem, ďakujem, ďakujem!” usmievala sa od ucha k uchu. “Ako sa voláte?” opýtala sa ho. “Róbert” odpovedal. Zamávala mu na rozlúčku a potom odišla do svojho domu, alebo presnejšie odtancovala. Táto pesnička a hlavne jedna pasáž v tejto pesničke Angeliku vždy roztancujú, nech sa deje čokoľvek.
Kto je táto uletená žena. Znovu sa zamýšľal Róbert. V jeho živote sa nikdy neudiali také absurdné veci, ako sa udiali za tento jeden deň a popravde Angelika je asi najzvláštnejšia žena, akú kedy stretol.
Aká náhoda, že sa presťahovala práve sem. Pomyslel si.
:) pokračovanie nabudúce
