Veci, nad ktorými budeme mať vždy kontrolu

Písmo: A- | A+

Je prirodzené, že keď strácame kontrolu nad tým ako sa veci vyvinú, začneme pociťovať úzkosť a strach. V tejto neistej dobe, ktorú momentálne máme, to je vidieť veľmi zreteľne.

Je toho veľa, čo bohužiaľ nemôžeme ovplyvniť, a preto som sa rozhodla, aspoň na malú chvíľu zasústrediť sa na to, nad čím máme a vždy budeme mať stopercentnú kontrolu. Lákavé však? :) 

1. Čomu venujeme pozornosť a koľko tej pozornosti sa tomu rozhodneme venovať

S tým súvisí aj aké média sa rozhodneme konzumovať, sledovať, čítať, vyhľadávať a do akých debát sa rozhodneme zapájať. 

Každej informácii, ktorej venujeme pozornosť, akoby otvoríme dvere do našej hlavy a povieme jej, nech sa u nás udomácni a ona tak urobí... Pre mňa osobne je dôležité ostať v obraze, čo sa týka celosvetového diania aj politiky, ale dávam si veľký pozor na to, ako ma informácie ovplyvňujú. A predovšetkým si dávam pozor na debaty, ktoré sa nesústredia na hľadanie východiska a riešení, ale iba eskalujú celú situáciu a hľadajú vinníkov.

2. S akou myšlienkou sa rozhodneme zaspávať a s akou vstávať

Toto je prepojené s prvým bodom, ale rozhodla som sa to vyčleniť, pretože si to jednoducho zaslúži špeciálnu pozornosť :) Ranná a večerná rutina je zásadná. Čo robíme tesne pred spaním a tesne po zobudení nás ovplyvňuje viac, ako si myslíme. Hlavne keď sa to nakumuluje. Keď napríklad otvoríme sociálnu sieť, nevieme, čo na nás "vybehne", aká správa, aká novinka, aká informácia... môže nás to potešiť, vystrašiť, zosmutniť... A keď to urobíme tesne pred spaním, znovu otvárame pomyselné dvere do nášho podvedomia, a "hocičo a hocikto" k nám môže prísť na návštevu... A tieto "neočakávané návštevy" nie sú vhodné keď zaspávame alebo keď sme čerstvo zobudení.

Na živote je krásne to, že každé ráno máme novú šancu nastaviť si deň :) Čím častejšie budeme niečo mozgu opakovať, tým automatickejšie sa to stane a niekde sa to tam vryje.... 

3. Koľko láskavých slov, objatí a úsmevov sa rozhodneme rozdať 

Možno to niekomu nebude pripadať ako dôležitý bod našich „právomocí“, ale faktom ostáva, že máme plnú kontrolu nad tým, na koľkých ľudí sa dnes usmejeme. Nikto nám toto právo nemôže nikdy vziať :) A aj keď nie každý deň sa máme chuť usmievať, je fajn vedieť, že je to stále na nás samotných, či sa dnes rozhodneme niekoho pochváliť, venovať mu úsmev, alebo ho objať. Mimochodom objatie je veľmi rýchly a účinný nástroj ako upokojiť náš nervový systém, pretože keď sa s niekým objímeme, priložíme k sebe doslova naše srdcia a naše telo sa začne zázračným spôsobom upokojovať. 

4. Ako sa rozhodneme zareagovať 

Je pravda, že nemáme kontrolu nad tým, ako niekto iný zareaguje. Avšak máme plnú kontrolu nad tým, ako zareagujeme my. Väčšinou naše reakcie ovláda „autopilot“, ktorý pomáha nášmu mozgu, aby sa nemusel v každej chvíli o niečom rozhodovať. Pri veciach, ktoré robíme automaticky, totiž nemusíme toľko premýšľať (ako umývanie zubí, šoférovanie..) Rovnako aj naše naučené reakcie z detstva (urazíš ma, urazím ťa bez premýšlania naspäť) využívajú autopilota. Kde ale tkvie naša sila, je práve v situácii, kde si vedome zvolíme ako zareagujeme.

5. Názory a mienku ktorých ľudí sa rozhodneme zobrať si k srdcu

Túto myšlienku mám od Brene Brown a veľmi sa mi páči. Som si istá, že bude dávať zmysel tomu, kto sa obáva možnej kritiky na svoju tvorbu. Brene radí vytvoriť si maličký zoznam, ktorý sa zmestí do vrecka, a mať na ňom zopár ľudí, na ktorých mienke nám záleží najviac. 

Nech to sú ľudia, ktorí nás milujú alebo ktorých obdivujeme. A pri každej príležitosti, kedy budeme niečo zdieľať so svetom, a ono sa to nestretne s pochopením, mať tento zoznam po ruke a povedať si, že záleží na tom, čo si o tom myslia ľudia z nášho zoznamu. Môžeme sa rozhodnúť, komu dáme do rúk moc, aby sa dostal až k nášmu srdcu. Je na nás, či to budú všetci, vrátane anonymných kritikov, ktorí nevedia nič lepšie, než kritizovať alebo len úzky zoznam ľudí, ktorým na nás záleží a ktorí nám tiež nie sú ľahostajní. 

6. Ako veľa poďakovaní a ospravedlnení sa rozhodneme vysloviť nahlas 

Zakončím to posledným ale nie menej dôležitým bodom. Mimochodom, našlo by sa kvantum ďalších vecí, ktoré máme plne pod kontrolou, ak máte nejaké vlastné, rada si o nich prečítam v komentároch. Ospravedlnenie nás oslobodí a poďakovanie nás spája. A je len na nás koľkokrát sa rozhodneme vysloviť úprimné ďakujem a úprimné prepáč. V oboch prípadoch niečo cenné získame a niečo cenné darujeme. 

Obrázok blogu
Skryť Zatvoriť reklamu