Dovoľte mi zhrnúť zopár vtipných postrehov o tom, ako reagujú mamičky a ako oteckovia, keď ich ratolesti napríklad jazdia na bicykli, jedia zmrzlinu, či keď (tsss) opovážlivo prerušia dospelácku konverzáciu.
Situácia č.1: Jazda na bicykli
Deti majú špeciálny talent bicyklovať plnou rýchlosťou do hrozivej priekopy bez toho, aby vedeli ako fungujú brzdy. Jupíííí. Kričia od radosti a zhrozená matka robí, čo môže, aby nechytila už v poradí desiaty infarkt v ten deň. V návale adrenalínu sa premení na supermanku a za tri sekundy zachráni život svojmu malému nezbedníkovi. Ufff. To bolo ovlások. V momente keď si utiera pot z čela a domieva sa, že si už KONEČNE môže vydýchnuť prichádza auto a dieťa (s ďalším špeciálnym talentom) bicykluje rovno pod jeho kolesá! Opäť ďalší sivý vlas, ďalšia vráska, ďalší infarkt (číslo jedenásť), ktorý musí dnes ustáť!
A potom tu máme oteckov. Stále keď vidím ako sa dieťa rúti na cestu plnú áut a otecko si vykračuje bezstarostne za dieťaťom, tak mám pocit, že chytím infarkt ja za ňho! Otec proste dôveruje dieťatu, že zabrzdí! A viete čo? Naozaj sa to stane! Neviem ako, ale to dieťa jednoducho zastane (možno zasiahne vyššia sila?) a z celej desivej situácie sa stane happy end! Dieťa je nažive, otecko je vysmiaty a pokračujú si veselo ďalej. Pokojne by v tej situácii mohla zahrať zvučka z trpaslíkov, ktorí si veselo vykračujú Hej Hou Hej Hou už ideme domov.
Situácia č.2: Jedenie zmrzliny
Každá matka by mala dostať automaticky titul phD (*doktorantský titul) v obore hygieny. Seriózne. Majú to naštudované, vedia o tom viac, ako reálni experti v tomto obore. V ich taške nechýbajú všemožné dezinfekčné prípravky na ruky a božechráň, aby ich dieťa zjedlo niečo rukami pred tým, než si ich dostatočne umylo a vydenzifikovalo! Domnievam sa, že každá matka tajne sníva o sterilne čistom živote pre svoje dieťa a potom sa musí zmieriť so smutným faktom, že svet nie je až tak veľmi … sterilne čistý. A musí ho zachrániť svojím vlhkým obrúskom a dezinfekčnou vodičkou.
Narozdiel od oteckov, ktorí k tomu zase pristupujú inak. Dnes som sa veľmi pobavila, keď som bola v kaviarni a videla ako si tatko s dcérkou jedia zmrzlinu. Dcérka mu ukazovala ako vie oblízať zmrzlinu dookola a omylom sa zmrzlina obtočila okolo rohu stola. Otecko sa jej to márne snažil vysvetliť, dievčatko mu ukázalo svoj trik. Potom si dievčatko lízalo zmrzlinu už normálnym spôsobom a otecko si vydýchol, ukazovákom utrel zmrzlinu zo stola a olízal si prsty. Tak a je to! Vyčistené! Maminka by na nás bola hrdá!
Situácia č.3: Keď dieťa preruší konverzáciu
Dieťa sa dožaduje pozornosti od svojich rodičov, ktorí sa medzi sebou rozprávajú o niečom veľmi dôležitom (napríklad prečo otecko objednal kapúčino s normálnym mliekom namiesto kapučína s ovseným mliekom). Matka sa v takomto prípade pozrie na dieťa a nadobudne schopnosť vidieť do budúcna, pretože sa s ním začne rozprávať ako keby malo o 30 rokov viac. „Zlatko, nemôžeš nás teraz prerušovať, lebo máme s ockom veľmi dôležitú konverzáciu, dobre? Nie je to slušné a potrebujeme si s ockom povedať veľmi dôležité veci. Musíš chvíľku počkať a potom budeš na rade ty a môžeš povedať, čo chceš.“ Dieťa sa na ňu pozerá a premýšľa, či ju prerušiť teraz alebo až o 10 sekúnd. Rozhodne sa, pre variantu číslo 2. Po 10 sekundách preberie situáciu do svojich rúk otec: „Môžeš byť ticho?!” Jasne a stručne. Bez zbytočných omáčok. Otecko sa cíti dobre, že situáciu vyriešil, chlapsky. Matka je zúfalá, vie, že musí slová vyberať veľmi opatrne. A dieťa sa na nich oboch pozerá a premýšľa, či ich prerušiť teraz alebo až o 10 sekúnd.
