Dnes by som s vami chcela zazdieľať jeden moment s istým nemenovaným pánom z jednej nemenovanej kaviarne. Nechcem tu dávať príliš veľa indícii a detailov, aby sa dotyčná osoba nenašla v mojom článku. Nebudem preto hovoriť v ktorom hlavnom meste Slovenska to bolo, ani kedy sa odohral dnešný zážitok. A keď sa náhodou stane, že si dotyčný tento článok prečíta, tak mu chcem povedať, že všetky podobnosti sú čisto náhodné!
Neviem, či viete, ale niektorí ľudia sa chodia do kaviarničiek vyrozprávať! Ak prídu s kamarátom (nie imaginárnym), tak je to úplne normálna vec, ale niektorí, obzvlášť vo vyššom veku, chodia do kaviarničiek sami, aby si našli obeť – čašníčku – a vyrozprávali jej príbeh svojho života. Ak ste jedným z týchto ľudí alebo ak ste čašníkom alebo ak ste človek, ktorý ide do kaviarne čítať knihu a pozorovať nezvyčajné situácie, ktoré by potom použil do svojej vlastnej knihy, tak potom o tom viete!
Ale ak nepatríte ani do jednej z týchto kategórií, potom s vami chcem zazdieľať čoho som bola dnes svedkom. Prišla som si čítať knihu do kaviarne, kde bol pán vo vyššom veku a jeho obeť – čašníčka. Pán mal veľkú potrebu čašníčke dokázať aký úspešný, scestovaný a múdry je! Priniesol si knihu, ktorú asi napísal, pretože v nej bola jeho fotka a informácie o jeho cestách. Potreboval nutne divákov a aby niekto počúval o tom, aký dôležitý je. Trošku patetické – pomyslelo si moje já, ktoré práve píše tento článok, lebo potrebuje divákov, aby si prečítali, čo im chcem povedať.
No nič. Chudák čašníčka. Musela mu nahlas čítať z tej knihy. A celý čas jej pri tom hovoril, že je tu preto, aby jej otvoril oči. Čašníčka sa na ňho pozrela a povedala mu, že ona má oči otvorené, nech sa o ňu neobáva. Bolo to mladé cca 18 ročné dievča. Pozorovala som ich interakciu a v duchu som rozmýšľala, ako by som ju mohla zachrániť. Následne vytiahol z rukáva zlatú mincu. A to nemyslím ako nejakú metaforu, naozaj jej začal ukazovať mincu a začal ju poučovať o tom, čo je to Unca. “Viete čo je to unca?” bola otázka, pri ktorej sa mu isto zväčšili očné zreničky. Čašníčka povedala, že nevie a on jej na to povedal, ako chce zmaturovať, keď nevie čo je to Unca!
Čašníčka mu povedala, aby nebol taký ofenzívny, na čo on zareagoval, že nerozumie, čo je to “ofenzívny”. Čakala som, či sa ho čašníčka opýta, ako mohol zmaturovať, keď nevie, čo to znamená byť ofenzívny, ale nestalo sa. Nakoniec jej tento pán vysvetľoval, ako zbohatol na týchto unciach a ako každý rok zarobil niekoľko tisíc eur. Odchádzal asi po hodine (alebo pol hodine?) ten čas mi pripadal ako nekonečný a čašníčke tiež. Vtipné bolo predovšetkým to, ako jej na záver povedal, že ak bude hľadať, citujem MÚDREHO a ÚPRIMNÉHO chlapa, ktorý sa vyzná v investíciach (chápeme investíciach v podobe uncí), tak sa na ňho má obrátiť. Nakoniec odišiel a čašníčka tak mohla pokračovať vo svojom pokojnom živote s otvorenými očami a bez uncí.
Aj keď nechcene, ale zazdieľala som predsa len dosť špecifické informácie, s ktorými sa dotyčný bude môcť ľahko identifikovať, preto chcem povedať, že po svete behá určite mnoho starších pánov, ktorí chodia ukazovať svoje unce do kaviarničiek čašníčkam! Ak ste sa v tom našli, tak ste určite len jedným z mnohých! A tento článok nie je určite o vás. Je to o inom pánovi, ktorý robí presne to, čo vy!
