Zopakovanie základných informácií z prvej časti
Na čínsko – kazašskej hranici, pod horami Džungarského Alatau, uprostred rozľahlej, riedko obývanej stepi, bol vytvorený ambiciózny projekt obchodno - zábavného mestečka, ktorého hlavným cieľom je podpora rozvoja obchodných vzťahov pozdĺž niekdajšej Hodvábnej cesty. Oficiálny názov projektu mestečka je Medzinárodné centrum cezhraničnej spolupráce Khorgos. V Kazachstane sa stretnete s ruským názvom: “Meždunarodnyj centr prigraničnogo sotrudničestva”. Miestni v praxi používajú skratku eM-Cé-Pé-eS.
O tomto mieste a teda aj o možnosti navštíviť kúsok Číny bez víz som sa dozvedel na začiatku mojej cesty stopom naprieč Kazachstanom - ako fanúšik ostro-kyslej polievky a nepredvídateľných dobrodružstiev som si ju nechcel nechať ujsť. Viac o ceste na hranicu si môžete prečítať v prvej časti.
Čína
Vstup do čínskej časti tvoria “dve veže” reprezentujúce čínsky znak priateľstva. Hranica prechádza ich stredom.
Za “vežami” sa nachádza malá stanica čínskej polície, cez ktorú prechádzam spolu s miestnymi. Čínskeho policajta môj pas osobitne nezaujal, a tak sa o chvíľu už prechádzam po zóne.
Pravidlá bezcolného režimu
Väčšina návštevníkov zóny je z Kazachstanu a mnohí z nich sem prišli nočnými autobusmi, zo stovky kilometrov vzdialených regiónov, s vidinou lacného nákupu. Pri nákupe musia myslieť na skutočnosť, že bezcolnému režimu podlieha len príručná batožina s maximálnou hmotnosťou 5 kg + batožina, ktorú musia poslať osobitne, s maximálnou hmotnosťou 31 kg.
Obľúbeným nákupným artiklom, ilustrujúcim fungovanie hmotnostného limitu, sú pneumatiky – relatívne lacné, no ťažké. Miestni tak prichádzajú do zóny s kamarátom, pri kúpe 4 pneumatík berie každý z nich po 2, hravo pod hmotnostným limitom. Každý občan môže zároveň za obdobie 30 dní zo zóny do Kazachstanu priviezť tovar v maximálnej hodnote 1 000 €. Pri prekročení ktoréhokoľvek z limitov sa za dovezený tovar platí clo.
Múzeum čínskej kultúry
Aj keď je v tak malom priestore takmer nemožné zistiť, aká je skutočná Čína, mojím cieľom bolo sa aspoň pokúsiť ku nej privoňať. Na “ostro-kyslú polievku” je ešte skoro, a preto pohľadom hľadám budovu, ktorá je z internetových fór známa ako “veľká červená budova” - Múzeum čínskej kultúry, do ktorého smerujú moje prvé kroky. Vzhľadom k tomu, že celá zóna má len necelých 5.2 km2, z ktorých odhadom 60% rozlohy pripadá čínskej časti, ju nachádzam celkom ľahko a o chvíľu som bezplatne a sám medzi exponátmi.
Samotná expozícia začína maľbami mytologických výjavov zobrazujúcich počiatok ľudstva, či čínskej civilizácie.
Pokračuje čínskou filozofiou, kde sú spomenutí (podľa vystavovateľov) piati najvýznamnejší filozofi: Lao Tzu, Konfucius, Mozi, Han Feizi a Xunzi.
Expozícia ďalej zahŕňala výjavy z Hodvábnej cesty, prezentáciu čínskych objavov, čínske sviatky a tradície a galériu obrazov. Múzeum bolo naozaj zaujímavé - jedinou chybičkou krásy bolo, že autorom anglických popisov vystavovaných exponátov bol zjavne nejaký softvér podobný prekladaču Google.
“Ostro-kyslá polievka” - obed
Po návšteve múzea nastal čas naplniť žalúdok a ochutnať pravú čínsku kuchyňu.
V jednom z obchodných domov som našiel malú reštauráciu. Vďaka pomoci telefónu namiereného na menu sa mi na displeji zjavuje jeho anglický preklad. Tento preklad je ešte menej zrozumiteľný, ako ten v múzeu.
V dobrodružnom záchvate som sa rozhodol overiť chýry o štipľavosti čínskej kuchyne, a vybral jedlo, ktoré mi prekladač preložil ako “Spicy spicy noodles” (štipľavé, štipľavé rezance). O chvíľu sa predo mnou objavili dve misky – miska s rezancami a miska s mäsom restovaným na čili papričkách a jarnej cibuľke, pričom 80% obsahu misky tvorili čili papričky. Po tomto zážitku sa aj ja zaraďujem medzi apoštolov chýrov o pikantnosti čínskych jedál.
Ponuka produktov
Produkty sú tu starostlivo roztriedené do niekoľkých viacposchodových nákupných centier.
Na každom z poschodí sa spravidla nachádza jedna sekcia. Napríklad, ak chcete kúpiť zimnú bundu, máte na výber z ponuky desiatok obchodov, ktoré sa nachádzajú jeden vedľa druhého.
Čínske obchody na Slovensku majú z dôvodu kvality ponúkaného sortimentu zlú povesť, ale sortiment týchto obchodov tvorí na spektre čínskej produkcie len úzky pás. V Číne sa v dnešnej dobe vyrába v podstate všetko a túto skutočnosť reflektuje aj tovar ponúkaný v zóne eM-Cé-Pé-eS.
Sú tu poschodia obchodov s obuvou, kožuchmi, elektrickými spotrebičmi, elektronikou, elektrickými kolobežkami, motorkami, stanmi a všetkým ostatným spotrebným tovarom, na ktorý si dokážete spomenúť, aj takým, o ktorého existencii ani netušíte.
Ja som si bol vyskúšať flísové bundy. Produkty sú zjavne zamerané na populáciu s nižšou priemernou výškou, a tak som nič nekúpil, no zato som pobavil predavačky v niekoľkých obchodoch, keďže rukávy búnd najväčšej veľkosti mi spravidla siahali po lakte. Ceny flísových búnd sa pohybovali v rozmedzí 6 až 7 eur.
Ďalšie produkty, ktorých cenu som zo zaujímavosti zisťoval, boli napr.:
Televízor Samsung 43”, ponúkaný za 227 eur, podobný stojí na alza.sk 369 eur.
Powerbank Apple s možnosťou bezdrôtového nabíjania a kapacitou 10 000 mAh ponúkaný za 14 eur, reálnu alternatívu Apple som nenašiel – podobný produkt od Apple má kapacitu 1 460 mAh a na alza.sk stojí 97,90 eur.
Powerbank Samsung s kapacitou 20 000 mAh stál 3 eurá, pričom na stránke samsung.com je podobný produkt predávaný za 52,90 eur.
Moje možnosti nakupovať boli limitované rozmermi môjho batohu a snahou mať ho najbližšie mesiace čo najľahší. A tak som si kúpil predovšetkým potraviny za účelom priamej konzumácie. Dá sa povedať, že som niečo nezvyčajné – čínske, chrúmal počas celého pobytu v zóne.
Prechádzka v zóne
V dôsledku opatrení v boji proti koronavírusu bola zóna znovuotvorená po vyše 3 rokoch v apríli 2023 a z dlhotrvajúcej uzávery sa zatiaľ žiaľ úplne nepozviechala. Niektoré časti obchodných domov zívajú prázdnotou a zábavné atrakcie sú ešte, s výnimkou 5D kina premietajúceho film o Hodvábnej ceste, mimo prevádzky.
5D kino sa nachádza neďaleko od hotela, v ktorom sa môžete v rámci podmienok zóny ubytovať na maximálne 30 dní. Oproti kinu je netočiace sa ruské koleso a bar - tiež mimo prevádzky. Vedľa baru je odparkovaný turistický vláčik. Pre vláčik sú po cestách pozdĺž celej zóny položené koľajnice, takže v lepších časoch je možné ho využiť aj ako prostriedok hromadnej dopravy.
Z toho, čo som videl, usudzujem že Číňanom na tomto projekte záleží, zatvorené časti nákupných centier pomaly ožívajú, v mnohých prebiehajú prípravy na znovuotvorenie. Pri prechádzke zónou je vidieť stavby, na ktorých čínski robotníci intenzívne pracujú. Bude teda zaujímavé vidieť, ako bude toto miesto vyzerať o niekoľko rokov, po spamätaní sa z koronavírusového útlmu.
Za ostnatým drôtom
Mestečko som prešiel v ten deň krížom–krážom hádam päťkrát. Už pred príchodom som vedel, že na tomto mieste budem môcť k Číne, alebo skôr k jej ukážkovej vzorke, nanajvýš privoňať - zatiaľ čo sa na tú reálnu budem pozerať len spoza ostnatého drôtu, tvoriaceho tvrdú hranicu. Pri pohľade cez hranicu som sa vo svojej fantázii prechádzal moderne pôsobiacim mestom Khorgas nachádzajúcim sa za ním. Možný obraz ulíc mesta som si dotváral vedomosťami nadobudnutými z videí Pavla Dvořáka ml. a z jeho výborne čítavej knihy - Moja čínska dekáda. ktorá je naplnená zážitkami zo života v Číne z pohľadu Slováka. Zo snívania o Číne ma vytrhol pohľad na hodinky - už sa zvečerieva a hranicou musím prejsť do 19:00, v opačnom prípade ostávam nocovať v zóne.
PS. Som zvedavý, ako sa zóna rozvinie za najbližšie roky. Je zaujímavé zamyslieť sa, ako by toto obchodno – zábavné mestečko mohlo vyzerať, nebyť trojročného výpadku v dôsledku koronavírusu. Ak čítate tento článok v budúcnosti a prípadne ste tento kút Sveta navštívili - napíšte, prosím, komentár s Vaším zážitkom.
