Bývalí premiéri asi majú radi rozprávky. Slovenský Mikuláš Dzurinda ich súka z rukáva pri vysvetľovaní financovania svojej strany, český expremiér Stanislav Gross zase rozprávkovo zarobil na obchode s firmu Arca Capital, ktorá od neho v roku 2007 odkúpila minoritný podiel v spoločnosti Moravia Energo za 100 mil. Kč. Obchod bol dávaný do súvisu s dvojmiliardovou finančnou injekciou vlády pri revitalizácii Třineckých železiarní.
Ani k zatiaľ nevysvetlenému financovaniu SDKÚ nemusela mať Arca ďaleko, jej bývalým predsedom predstavenstva Arca Capital je Dag Vaškor, poslanec za SDKÚ-DS v Podunajských Biskupiciach. Nemá k nemu minimálne geograficky, keďže na rovnakej londýnskej adrese sídli aj firma DESTOR INVESTMENT Ltd., ktorý je majiteľom firmy Involve. Tá, len pre zopakovanie faktov, ktorá vlastní napríklad logo SDKÚ, ale aj ochrannú známku Eduard Kukan, a má podľa jeho vlastných slov cez DESTOR patriť pokladníkovi strany Igorovi Kucejovi.
Predstavte si ale, že požičiate strane, ktorej ste členom, napríklad pol milióna eur. Zrejme vyjadríte nádej, že sa vám tie peniaze vrátia. I. Kucej však pre SME odpovedal takto: „Pri dobrom volebnom výsledku verím, že peniaze vrátime bankám aj firme Involve." Hm, táto veta veru neznie tak, že firma Involve by bola naozaj jeho.
Fakt zo zahraničia?
Vysvetlenie, ktoré po sedemhodinovom rokovaní vedenie SDKÚ predviedlo verejnosti, je tu ešte prijateľné. Začínajúca strana naozaj potrebuje zdroje na predvolebnú kampaň, vzhľadom na predpoklad, že dostane viac ako 3% hlasov, ktoré zaručujú príjmy zo štátneho rozpočtu, je to relatívne bezpečná investícia.
Ale dá sa veriť Dzurindovi, že doma sa nenašiel nikto, kto by im požičal, tak si požičali v zahraničí? Je to rovnako duchaplné, ako Kucejove tvrdenie, že Involve má vlastníka v zahraničí, aby partneri nemuseli s peniazmi lietať na Slovensko.
Bez ohľadu na to, či SDKÚ požičala Arca, alebo niekto iný, je pochopiteľné, že chcel zostať v anonymite. Jednak načo dráždiť konkurenčné politické strany, a jednak verejne dostať politickú nálepku nie je vždy príjemné. Dôležité sú motívy pôžičky. Či naozaj ide iba o sympatie, alebo za finančnými tokmi sú aj konkrétne ekonomické záujmy.
Pre firmu, ktorá si mohla dovoliť požičať pol milióna eur totiž 7% úrok nie je mimoriadne atraktívny. Samotný majiteľ Arcy Pavol Krúpa v rozhovore pre Plus7 dní uviedol: „Minimálny požadovaný výnos máme rovnako ako Penta alebo J&T, niekde medzi pätnástimi až tridsiatimi percentami. Podľa rizika."
Riziko sa samozrejme zmenší, keď sa za úrver niekto zaručí. Bolo by pochopiteľné, keby vlastnými zmenkami ručili zakladatelia SDKÚ, tak, ako to robia začínajúci podnikatelia. Lenže Dzurindovci majú smolu v tom, že ručenie za úver podpísala pani Irene Spoerry. Nemá význam tu rozpisovať medializované skutočnosti o pôžičkách, ktoré sa stretli vo firme Soul a znamenali predaj časti budovy na Medenej ulici. Podstatné je, že pani Spoerry bola v danej dobe členkou predstavenstva reprezentácie Trident Trustu vo Švajčiarsku.
A trust, ako sa vraví, to je už iné kafe. Ide totiž o organizačnú formu, kde sú oddelení skutoční majitelia, ktorí z výnosov trustu majú prospech - tzv. beneficienti, a ľudia, ktorých anglosaská literatúta nazýva trustee, u nás im pejoratívne hovoríme biele kone.
Len pre ilustráciu, služby na ostrove Nevis, s ktorým má súvis jedna z firiem namočených v kauze SDKÚ, si Trident zabezpečuje externe cez Meridian Trust Company, na ktorej internetovej stránke je aj cenník poplatkov všetkým možným typom nastrčených osôb od majiteľov, cez konateľov až po manažérov (http://www.meridiannev.com/PDFs/MTC-T-FS.pdf).
Trust a biele kone
Trust (z angl. veriť) vznikol tak, že boháči mu zverili svoj majetok, ktorý správcovia zveľaďovali a dedičom - beneficientom z neho plynuli výnosy. Prvotnú formu korupice, keď niekto vložil majetok do trustu a uplácaný sa stal beneficientom zdokonalili tzv. daňové raje. Malé ostrovčeky ponúkajú minimálne, často nulové dane, a žiadajú za to len to, aby bola firma písaná na domáceho obyvateľa, ktorý za svoje služby berie poplatok. Keďže sa môžu vykašľať na medzinárodnú spoluprácu, nedávajú si veľa práce s odhaľovaním mien ľudí, ktorí stoja za u nich registrovanými firmami. Nebudú si predsa rušiť výnosný biznis, ktorý žiada len anonymitu a žiadne dane.
Ten, kto chce korumpovať, si založí v daňovom raji firmu, ktorá odvedie firme korumpovaného dohodnutú čiastku. Samozrejme, v reťazci je potrebný počet firiem, ktorých je tým viac, čím vyšší je záujem na nerozložiteľnosti transakcie. V zložitom reťazci si firmy poskytujú fiktívne pôžičky, ktoré si odpúšťajú, menia za akcie, až na začiatku špinavé peniaze končia vyprané. Punc legálonsti dodajú, samozrejme za poplatok, správcovské spoločnosti, ktoré všetko vypapierujú bez toho, aby sa peniaze vlastne pohli z účtu.
Napríklad cez stránku Tridentu založíte firmu kdekoľvek vo svete za pár minút. Stačí vyplniť a odoslať formulár, a previesť pár eur. O pár dní vám doma zvoní kuriér aj so všetkými papiermi. Garážovku v USA založia aj slovenské firmy už za desiatky eur, čo je o dosť lacnejšie ako slovenská s.r.o.
Trust a bezúhonnosť
Byť beneficientom je skvelá vec. Podľa nastavenia máte nárok na majetok trustu, či jeho pravidelné výnosy. Tie napríklad investujete, hoci cez daňový raj - zahraničného investora, do slovenskej pobočky, ktorá vás zamestná ako riaditeľa, a samozrejme dostanete auto, mobil a notebook. Žijete život bezúhonného občana.
Ďalšia vaša firma chce dajme tomu investovať do realít, kúpi a zrekonštruuje vilu kdesi v Tepliciach, a vy sa tam nasťahujete a platíte nájom. Ak ste rozmarný, ďalšia firma kúpi jachtu, vrtuľník, alebo lietadlo, a vy, keď sa chcete previesť, zaplatíte si za to. A ďalší „zahraničný investor" hoci podniká, stavia golfové ihriská, hotely, či robí čokoľvek. O tom, že je to vaše netuší najbližšia rodina, priatelia, verejnosť. Majiteľstvo nepreukáže ani detektor lži, veď ste len beneficient, a tie firmy vám naozaj nepatria...
Otázkou je, ako sa stať beneficientom. Jednou z ciest je založenie politickej strany. Blízka osoba, ktorej za služby sľúbim pomoc hoci pri privatizácii, alebo verejných zákazkách, sa mi postará o prvý príspevok do trustu, ktorý sa v prípade úspechu ďalej napĺňa. Vyššie uvedeným spôsobom vzniknú ďalšie firmy, ktoré mi budú požičiavať na financovanie strany.
Tie firmy o sebe navzájom nevedia, správajú sa trhovo. Všetko fajn, nesmiem urobiť chybu. Ručenie treba vypapierovať mimo krajiny, v ktorej pôsobím. Lebo ak sa to prevalí, politickí oponenti túto chybu využijú. Z trestnoprávneho hľadiska je to síce v pohode, ale voliči to rozdýchať nemusia...
Alfa Group
Aby sme si to vysvetlili konkrétne, skúsme sa pozrieť na stránku firmy Alfa Group, s.r.o. Slovenská verzia je v rekonštrukcii, ale na anglickej sa dozvieme zaujímavé veci. V prvej vete sa dozvedáme, že firma má „dobré vzťahy a vplyv na mnohé biznisy, finanice, vlády, spravodajskú činnosť a lobbystické aktivity hlavne na území Ruskej federácie, Ukrajiny, Poľska a Slovenska". Ďalej sa uvádzajú krajiny Latinskej Ameriky, a s menším významom aj na ostatných kontinentoch.
Až infantilne naivisticky pôsobí úprimnosť vyjadrenia, že „v skutočnosti sme v pozícii trustee spomenutých spoločností a všetkých zainteresovaných ľudí". Ako sa píše predtým, ide o „bohaté rodiny a nadnárodné spoločnosti". Spoločnosť nie je výrobcom/odberateľom produktov, ale má „SKUTOČNÝ VPLYV na zabezpečenie rokovaní" s týmito komoditami.
Človeka až zamrazí pri konštatovaní, že „vytvoríme, alebo presunieme v postupných krokoch naše „verejné" (toto slovo je fakt v úvodzovkách!) aktivity do spomínanej „zastrešujúcej spoločnosti" ALFA GROUP SR. A ďalej nádej, že do piatich rokov „budú mať pod vlastnou kontrolou dosť finančných zdrojov za účelom zabezpečenia vplyvu v špecifických záujmoch..."
Za zmienku z tejto stránky ešte stojí oficiálne menovanie Jaroslava Birčáka za trusteeho (čiže bieleho koňa), ktorý má pnú moc zastupovať skupinu verejne. Odôvodnené je to okrem iného tým, že má dlhodobé skúsenosti s vysoko profesionálnou prácou v mnohých oblastiach, najmä tých, kde je vyžadovaná najvyššia dôvera... (http://www.alfagroup.sk/uk/main-frameset.htm)
Aby sme nezabudli na časovanie. Na stránke sa píše, že meno Alfa Group používajú od roku 1996, Slovensko si vybrali ako krajinu, kde chcú vytvoriť „verejnú zastrešujúcu spoločnosť v oblasti, kde máme najviac záujmov - v Európe". Dôvodom je, že skupina využívala na svoje ciele „mnoho spoločností po celom svete, hlavne situovaných v daňových rajoch, ktoré boli vždy vytvorené na individuálne záujmy". Na stránke sa hovorí o možnom členstve Slovenska v EÚ a copyright stránky je uvedený 1996-2006. Či sa to niekomu páči, alebo nie, je to obdobie Dzurindovej vlády.
Ťažko povedať, či SDKÚ prišla do kontaktu s týmto trustom. Ako sme si povedali, firmy pôsobia nezávislo a ani samé netušia, že nitky sa zbiehajú u jedného majiteľa. Konzorcium Alfa Group je registrované na Gibraltáre, ale podľa mien čelných predstaviteľov sa tam slušne dorozumiete po rusky. Ide o konzorcium rusko-ukrajinských oligarchov židovského pôvodu s multimiliardovými dolárovými príjmami. Záujmy sú ropa, plyn, telekomunikácie. Vlastnia najväčšiu ruskú banku, poisťovne, a venujú sa aj ďalším oblastiam...
Zaujímavé je, že množstvo aktivít tohto konzorcia zastupuje Trident Trust, v časti obchodov vystupuje práve Irene Spoerry (dajú sa nájsť na stránkach americkej komisie pre cenné papiere SEC). Mohla by to byť náhoda, ale stále ešte nemáme zodpovedanú otázku, prečo by nezainteresovaná osoba ručila za úver nejakej strany. A ak tak urobila, čo za to...
Štátne podniky
Čo si budeme rozprávať, ide o peniaze. Osoba, ktorá prvá vložila do trustu peniaze (a nemusla to byť Arca, či Alfa), logicky očakávala ich zhodnotenie. Pochopiteľne zo zdrojov, na ktoré má nejaký vplyv štát. Ak v orgánoch týchto firiem nájdeme nominantov štátu, je to dosť zlé...
Pokračujme teda ďalej. Kucejov DESTOR kúpil podiel v Involve od švajčiarskej firmy Arcon, S.A. (s akciami na doručiteľa), kde medzi členmi predstavenstva nájdeme aj exšéfa SPP Pavla Kinčeša. Manželka bývalého pokladníka SDKÚ Eleonóra Valentová sa zase objavuje v Slovenskej pošte, Slovak Telecome, či SAD Trenčín. Zaujímavá je aj firma Arcon Slovakia, kde nájdeme Dušana Randušku (Nafta Gbely, SPP a ich spoločný podnik POZAGAS).
V švajčiarskom Arcone zaujme aj Daniel Vallat - podľa LinkedIn pracuje ako country manager pre spoločnosť Halliburton. Nadnárodný koncern, známy tým, že pred odchodom do funkcie viceprezidenta USA mu šéfoval Dick Cheney. Chápadlá koncernu siahajú až k podielu v Transpetrole, o ktorý sa súdi podnikateľ Ilčišin. Rukopis je takisto plný neprehľadných a neznámych firiem (bližšie v niektorom ďalšom blogu), financovanie exekutívou USA a presadzovanie amerických národných záujmov.
Na spolupráci so svetovým energetickým lídrom by nebolo nič zlé, keby sa nediala cez súkromnú firmu, ktorá je finančne napojená na politickú stranu. Len nedávno Halliburton zaplatil rekordných vyše pol miliardy dolárov pokút za uplácanie vládnych činiteľov v Nigérii.
Jediným slovenským členom dozornej rady Alfa F.G. Group zo skupiny Alfa je Viliam Karas, ktorý vystupuje s protikrízovým tímom SDKÚ. Zaujímavé, že k sporu Ilčišina ohľadom Transpetrolu sa pre Hospodárske noviny vyjadroval akurát on - "Ak však dochádza k následným prevodom akcií, tretie osoby, ktoré ich nadobudli v dobrej viere, sa stali ich riadnymi vlastníkmi." Členom predstavenstva tejto firmy je Radoslav Paulovič, ktorého nájdeme vo viacerých spoločnostiach štátnej zbrojárskej skupiny DMD Group.
O tom, ako biznis s takýmito osobami funguje, nepriamo porozprával I. Kucej. Za tri roky podnikania dokázala firma Involve zarobiť 70 mil. Sk nerozdeleného zisku, keď P. Kinčeš s 80% podielom podľa Kuceja vložil 2,4 mil. Sk. Viac ako 23-násobné zhodnotenie vkladu nie je zlé, otázkou zostáva, prečo sa P. Kinčeš takejto firmy zbavil. Žeby naozaj preto, lebo jeho minoritný spoločník mal vyššie ambície? A za koľko majoritný podiel odkúpil, a odkiaľ naň mal, keď si podľa vlastných slov vyplácal len dva milióny korún odmeny?
Mená a prepojenia neznamenajú veľa
Bolo by príliš jednoduché povedať, že jednou z najdôležitejších aktivít Alfa Group je poisťovníctvo, na ktorom zbohatla Arca Capital, začínajúca ako Allfinanz, dnes podnikajúca pod menom Salve Group. Alebo že V. Karas zastupoval ako právnik združenie Vaša nádej, ktoré s gesciou Allfinanzu bojovalo proti nebankovkám.
Nie je podstatné, či SDKÚ financovala Arca, či existujú prepojenia na slovenskú, či ruskú Alfu. Slovensko je príliš malé, na off-shorových spoločnostiach vyrástla generácia šikovných mladých právnikov, ktorých služby využívajú aj ľudia s často protichodnými záujmami. Samotné spoločné mená a adresy nedokazujú nič.
Mien a možných prepojení je totiž viac. Voči praktikám ruskej Alfy Group viedol množstvo sporov nórsky Telenor, pre ktorý pracoval v minulosti Ján Počiatek, ktorého stranícky šéf Fico financovanie SDKÚ napadol. Marazmus v SDKÚ momentálne najviac vyhovuje Richardovi Sulíkovi, ktorý je spojnicou medzi ním a Ivanom Miklošom. Je práve on odídencom z SDKÚ, ktorý mal Ficovi poskytnúť informácie?
Za Alfa Financial Group s.r.o. a Consulting and investment ALPHA GROUP s.r.o. koná aj Martin Píry, podľa médií nominant Jána Slotu. Pár klikov a ste pri golfe v Rajci, odkiaľ cez Čechy prídete až k Jane Lutken, známej z kauzy emisí. Mimochodom, tá tiež pracuje pre trust, tentoraz Onyx. Prepojenie vedie aj ku kancelárii ULC Čarnogurský , či právnikovi Rudolfovi Trellovi, ktorý to má blízko k Vladimírovi Poórovi, kedysi k HZDS a dnes k SMERu.
Na základe tohto by sa dalo vysloviť tvrdenie, že Slovensko má síce pekné baby a prírodu, zavše sa zadarí v hokeji, či vo futbale, ale vždy si zvolí politikov, ktorí za peniaze slúžia záujmom silných. Celkom pekná konšpiračná teória.
Politický problém SDKÚ
Čo si môže dovoliť súkromník, nemala by si dovoliť strana. Hovoriť o rozpočtových príjmoch, a byť financovaný z daňového raja je nekorektné. Kritizovať neprehľadné toky cez garážové firmy, a pritom ich používať tiež.
Ale najväčším problémom SDKÚ je, že sa nechala ako jediná politická strana zatiahnuť až k trustom. Tieto štruktúry sú preukázateľne vytvorené, ale bude ťažké preukázať, že boli zrušené. Žiadny je politik už nikdy nebude môcť dokázať, že nie je jedným z beneficientov - teda, že k nemu neprúdi finančná odmena za jeho rozhodnutia.
Korupcia nie je slovenský vynález, a jej minimálna výška je daná sumou darov a príspevkov politickým stranám. Mikuláš Dzurinda urobil chybu v tom, že sa nechal nachytať pri truste, aj keď možno z toho neprofitoval. Zbytočne. Držaním sa svojej pozície zafŕkal svojim bahnom aj nádejné trio Jurzyca, Radičová a Žitňanaská, ktoré sa ho zastalo. Tiež zbytočne. Takže SaS rulez!
P.S. Na napísanie tohto príspevku som využil šesťpísmenkovú inštitúciu, resp. jej známy internetový vyhľadávač.
