Napríklad.
No name kola z lidla - farba hnedá ako hovno, bublinky majú agresívny nástup, po tom ako Vám z huby vypení polka fľaše, zacítite jemný náznak kolového koncentrátu, dochuť veľmi silná, výrazný pocit plnosti je korunovaný hlasným zvukovým efektom.
Jahodový "Light "jogurt - farba jahodová, čo sa pri jahodovom jogurte dalo čakať, chuť tiež jahodová, čo sa dalo čakať tiež, jemne prebleskuje pachuť modifikovaných škrobov doplnená zbytkovými stopami emulgátorov a zakončená sviežou, zamatovo hladkou arómou farbív.
Dá sa rozpoznať aj náznak pektínov ale treba sa predrať cez závoj guarovej gumy.
Poľská čokoláda - Hnedá. Mastná ako sviňa. Plnka sladká, uhladená chuť stužených tukov a rafinovaná a intenzívna aróma umelých sladidiel. Dá sa rozpoznať hocičo, ale kakao ani náhodou.
Instantná rezancová polievka - Silná nekompromisná osobnosť glutamánu sodného sa dá rozpoznať v každom súste. Chuť nekomplikovaná, priama, takmer statická. Sem tam prerazí cestovina, ale okamžite je spacifikovaná nasratými koreninami. Dochuť dlhá, chuťové bunky sa spamätávajú po tomto masakri po nejakej hodinke.
Tak som trošku pátral po webe, že jak sa to vlastne degustuje. Takže v skratke, otvoriť, privoňať, zahrkať, privoňať, vypiť, privoňať, vyštať, privoňať, jaj sorry, nie , tie posledné dve aktivity tam už nepatria, ale verím tomu že hardcore degustátori sa neboja experimentovať.
Nuž nechajme to tak, ja si idem uvariť to hnusné, ťažké, kyslé červené, čo trčí v skrini už pol roka, dosypem klinčekov, cukru, jááááj to bude lahôdka.
Alebo sa na to vybodnem úplne a dám si tu desinu steigera z chladničky, na ktorú sa teším už odobeda :-)
