Posúvame si samotu
ako pri štafetovom behu
Vždy som milovala štafetový beh
To keď chytíš pevne kolík do rúk
to keď ho nevidíš
len zrazu cítiš na dlani
tú istotu
máš ho
a utekáš
ako o dušu
aby si sa ho mohol zas zbaviť
Je zvláštne ostať osamote
a písať báseň do notebooku svojho ex
Je zvláštne zapáliť si na okne
a báť sa tmy
Tak dlho som sa nebála tmy
Zatvorila som okno
spadol mi kaktus
s nápisom
„nech láska rastie“
Pousmiala som sa
a pozbierala hlinu z parapety
holými rukami
Všade teraz cítim jeho pichliače
Ja hlúpa
Vždy vidím najskôr hlinu
až potom pichliače
keď ich mám už dávno pod kožou
Jeden deň sa zaseknem vo výťahu
tri dni chodím hore schodmi
a potom do toho výťahu opäť nastúpim
Som ako ryba
páči sa mi všetko čo sa trblieta
ale
nie je všetko zlato...