Písmo:
A-
|
A+
Zmätená ľudstvom,
čo srdce to Afroditina láska vykradnutá.
Stojím teraz pred majestátnym nádvorím.
hlavu som zohol dole,
oči zazreli len skromne.
Ja lietam bez matky, otca , syna i brata.
Nič iné len zeleň cítim,
ale do záhuby sa už nerúcam.
