Prvýkrát som sa dostal do Nórska pred piatimi rokmi vďaka projektu. Odvtedy som si ju obľúbil. Aj keď som nevidel možno tie naj turistické atrakcie, videl a zažil som život na vidieku. Maličké mestečko Rade aj so svojimi obyvateľmi, bolo niekoľko dní naším domovom. Akú úctu majú k tradíciám Nóri, to som zatiaľ nikde inde v Európe nevidel. Sú hrdí na svoje tradičné kroje, ručnú prácu, na domy svojich predkov, v ktorých sa zastavil čas. Kari, Bjorg, Hans a Helen - naši nórski priatelia, nám poskytli také množstvo informácií o tradíciách, remeslách a živote v Nórsku, že som sa cítil ako jeden z nich.
Slovensko nikdy nevymením za žiadnu inú krajinu, nech je, aké je. Ale Nórsko je jedna z tých krajín, ktorú by som si vedel predstaviť ako druhý domov. Nóri sú národ hrdý na svoju minulosť, ale aj súčasnosť a myslia aj do budúcnosti. Počtom obyvateľov sú takmer ako my, rozlohou už o dosť väčší. Nórske kráľovstvo je pre mňa ako rozprávková krajina s dobrým kráľom a kráľovnou, ktorých majú ich obyvatelia v úcte. Hans, náš veselý sprievodca po lesoch nám ukázal losy žijúce vo voľnej prírode, o ktorú sa patrične starajú.
Domčeky v mestečkách a dedinách sú vzdialené aj niekoľko kilometrov a niektoré nesú mená rodín, ktoré v nich prebývali už stáročia. My sme tiež navštívili takýto 300 ročný domček s úžasnou atmosférou. Čo bolo však pre mňa zaujímavé, oni sa nikam neponáhľajú, majú čas na rodinu, priateľov, posedieť si aj v klube a niečo užitočné spraviť, alebo len tak poklebetiť. A k tomu aj všetko stihnú. Žasol som na prvom stretnutí na Slovensku, keď mali trošku času, vytiahli štrikovanie a poďme na to. Ony boli rýchlejšie ako čata Číňanov a náramne dobre sa na to pozeralo. To jediné remeslo som zatiaľ voľajako dobre nezvládol, ale Hans ma povzbudil, že je to babská robota. Tak som ostal pokojný a dal si Aquavit, tradičný alkohol zo severských štátov. Počet druhov som sa však neodvážil rátať a už vôbec nie degustovať. Dobre by to asi nedopadlo.
Ako človek, ktorý musí naozaj všetko ochutnať, pokiaľ mi to nelezie po tanieri a nepozerá na mňa obeť svojimi očkami. Takže som ochutnal konský stejk – absolútna špica. Prepáčte mi, koníčkari L. Losa sme si dali takisto, aj soba. Všadeprítomný brusnicový džem, resp. omáčku sme si priniesli aj domov. Hnedý sladký syr s kukuričným pečivom a nátierkou sme pravidelne jedávali na raňajky, grilovaného lososa na večeru atď.. Na všetko si ozaj nespomeniem.
Nórsko hrdé na svoje zvyky a tradície, je aj technicky a informačne vyspelá krajina. Pravdepodobne v rámci Európy asi top. Tam je už čudné, keď platíte v hotovosti. Všetko je na kreditky, a ešte aj lístok na vlak či autobus. Teda nie lístok, vy len priložíte kartu na turniket a idete. V reštauráciách je to podobné. Proste moderná doba Nórov nezotročila, ale využívajú jej vymoženosti.
Pozreli sme si aj Oslo a iné prímorské mestečká s typickou architektúrou. Rozprávanie by bolo oveľa dlhšie. Jednoducho túto krajinu je potrebné navštíviť a vidieť. Ja som ju zažil a dúfam, že sa tam ešte niekedy vrátim a pozriem si aj fjord či polárnu žiaru. Ďakujem týmto aj naším hostiteľom a priateľom.
A na záver zopár fotografií:
