Gabriel Huraj
Stromy nepoznajú hranice. A vzdelávanie by ich tiež nemalo poznať.
O prírode, ľuďoch, prekonávaní predsudkov a o tom, prečo je Erasmus+ jednou z najdôležitejších európskych myšlienok
Je množstvo vecí a udalostí, ktoré každodenne prežívam. O niektoré pocity a postrehy sa chcem podeliť ajs vami a spoznať váš názor. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

O prírode, ľuďoch, prekonávaní predsudkov a o tom, prečo je Erasmus+ jednou z najdôležitejších európskych myšlienok

V auguste 2026 sa Laco a Lívia zúčastnili programu Erasmus+ „Sharing Youth Work Practice: Social Inclusion and Community-Based Approaches“, ktorý sa konal v chorvátskom Šibeniku.

Mestečko Sabinov má neuveriteľných 6 volebných obvodov a 17 poslancov na cca 10.000 voličov. Brat nemôže zakrúžkovať brata, kamarát kamaráta, či mama syna. Prečo? Pretože bývajú o ulicu vyššie či nižšie. Dokonca sme sa dostali do takej absurdity, že jedna z ulíc bola priradená k úplne inej geografickej skupine. Ulica z kopca bola pridelená do doliny. Možno mesto a páni poslanci rátajú s tým, že sa ulica Gen. Svobodu časom ocitne v meste.

Vykrádajú sa aj volebné programy a tak ho radšej Sabinovčanom zverejním, nech nevzniknú polemiky, kto bol prvý.

Kartágo - cestovka, ktorá vám nezaručuje nič. Aj to by mohol byť slogan. Tento blog je vlastne pokračovaním prvej skúsenosti s touto cestovnou kanceláriou. Spor s menovanou CK trvá zatiaľ od roku 2012. Rozhodol som sa brániť svoje práva a jednoducho som požiadal súd nech rozhodne, kto má pravdu.

Je zaujímavé, ako sa snažia všetky vlády o zahraničné investície a vytvárania vhodných podmienok pre týchto „zahraničných“ investorov. No a prečo sa udeľuje toľko výnimiek, či dokonca sa musia meniť zákony? Pretože nie sme si všetci rovní.

Konečne dorazili pohľadnice po dvoch mesiacoch z Kuby. Vo februári sme sa vybrali na výlet. Cieľom bola Kuba. Hlavné mesto Havana a turizmom zasiahnuté Varadero. Keď sme si volili destináciu, ktorú by sme chceli navštíviť, nejako zvláštne nás priťahovala Kuba.

V poslednom čase sa doslova rozpútala heterofóbia. Jednoducho mať normálnu orientáciu a vyzerať normálne, ako chlap či žena, sa jednoducho nenosí. Mať normálne partnerstvo bez rozvodu či škandálu s tým istým druhom opačného pohlavia? No čo ste!

Určite ste si všimli množstvo reklám. „Príďte k nám a odíďte s výhodnou pôžičkou na čokoľvek. Predávame tovar aj na splátky. Prvú splátku neplatíte. Zoberte si pôžičku a vybavíme vám ju bez poplatku. Chcete cestovať? Dovolenka na splátky.“ Atď..

Je to naozaj tak, alebo druhotriedny horor „Hostel“ mal v niečom pravdu? Videl som za posledných pár rokov zopár reportáží o zohavení tiel po smrti. Právny názor je asi ten, že ak bývala duša tela, ktorá vlastnila telesnú schránku, nezanechala žiadne upozornenie v zdravotnom zázname, že si neželá, aby sa s jej telom hocako narábalo, patrí štátu.

To mi napadlo po peripetiách na úrade práce. Ako SZČO som jednoducho už nevydržal tlaky prostredia, najmä však druhotnú platobnú neschopnosť, kde vymožiteľnosť niektorých pohľadávok je jednoducho nemožná vďaka našim „super“ zákonom.

Jednoducho, nemôžem pochopiť jednu vec. Naši noví páni poslanci ešte stále nemajú notebooky. No naozaj „hotová tragédia“, ako by povedal jeden z Pachových zbojníkov. Pri nádhernom plate a nič nerobení, ako jeden z opozičných poslancov, o niektorých koaličných naprogramovaných RUR ani nehovoriac.

Ale potom nech sa otvorí aj Mníchovská dohoda. Presne tá dohoda, ktorá bola príčinou vzniku Benešových dekrétov. Nech nám Maďari, Nemci ba dokonca aj Poliaci zaplatia za obsadenie a rozvrat Československa a nielen tieto štáty.

Jojojoj, to nie je názov najnovšieho erotického filmu. To je skôr kanálová žumpa našich slovenských televízií. Nevynechám ani našu obľúbenú Reprízovú Televíziu Vysielajúca Somariny. Jednoducho mi to nedalo si znova pichnúť to tohto hnoja nevkusu.

Človek niekedy nemá na výber a či chce alebo nechce, cestovať musí. Železnicou chodím rád. Dá sa poprechádzať na dlhších trasách, alebo ísť na toaletu. Služby síce v tejto oblasti zaostávajú, ale aj tak mám železnicu rád.

Učitelia - spamätajte sa! Iróniou učiteľského stavu je, že jediný, ktorým štrajk naozaj pomôže, sú akurát vládni politici. Pozerám sa na to očami obyčajného ekonóma. Čo získajú učitelia štrajkom?

Pred časom sa prevalila kauza o odobraní detí istej rodiny vo Veľkej Británii. To bolo poprasku, akí sú len zlí na britských sociálnych úradoch. Jednému sudcovi asi došli nervy a jednoducho rozhodol tak ako by mali rozhodovať aj slovenské úrady.

Zle položená otázka. Skôr by mala znieť ako vybabrať s papalášmi. O živnostníkoch som už písal dosť. teraz len taká malá úvaha o socialistickom kapitalizme Slovenska, ale aj celej EÚ. Je až na smiech, že najhoršie sa má ten kto pracuje.

Všedný deň a predsa pekný. Valne sa nezačal, o tom neskôr. Večer som však cestoval vlakom a jeden pán z celkom veselej partie stratil peňaženku. Taký šesťdesiatnik. Upozornil som ho: „Šéfe, vypadla vám peňaženka“.

Táto otázka je v našom malom štáte stále aktuálnejšia. Štrajkujú lekári, sestričky, železničiari, alebo sa aspoň tak tvária. Všetci štrajkujú a tvrdia, ako sa majú zle. Živnostníci sú ticho. Prečo? Lebo nemajú čas. Musia zháňať zákazky, objednávky, musia bojovať s byrokraciou, musia živiť svoje rodiny, niekedy aj naopak.