Neviem, či toto je tá cesta. Ak áno, tak potom aj automobilky majú určené normy, koľko áut môžu vyrobiť a predať a za akú cenu. Je to vrchol diktatúry Európskej únie, pretože postupne prichádzame o potravinovú bezpečnosť. Ak sme o ňu už neprišli.
Pritom stará Európa sa krásne dotuje a naši poľnohospodári si môžu tak akurát poplakať nad rozliatym mliekom. Dokonca ani nad tým nie, pretože im zrušili aj dotácie na mliečne automaty. Sú to naozaj nehorázne sumy. Tak nech predajú jeden tank a bude na mliečne automaty J. Armádu už nebudeme pomaly potrebovať, podobne ako potraviny a vodu.
Každý rozumný človek si musí uvedomiť tri základné ľudské potreby – pitie, stravovanie a dýchanie. Prírodu a vzduch si už celkom dobre humpľujeme. Potraviny a vodu si zatiaľ veľmi nevážime, ale príde čas, keď sa budú viesť kvôli týmto komoditám vojny. Hlavne kvôli vode.
Už Mojžiš upozorňoval Egypťanov na 7 rokov bohatstva a potom neúrody. Už vtedy boli 7 ročné plány, podobne ako má teraz EÚ. Len Únia sa mierne mýli, ak si myslí, že je za „vodou“!
Ja by som to s tými reguláciami spravil presne opačne. Nedával by som za povinnosť maximálne množstvo potravinárskej komodity, ale minimálne. Presne podľa ročnej spotreby a výživovej hodnote potravín v prepočte na jedného človeka. Ostatné by bol nadbytok, s ktorým by mohla krajina obchodovať, či už barterovým obchodom, alebo prostredníctvom búrz, respektíve riadnym obchodom.
Tu by sa hodila aj zdravá konkurencia a rozvoj poľnohospodárstva. Zároveň pri dotáciách by boli uprednostnené výsostne bio produkty, aby sa vyrovnali cenovo veľkovýrobe. A nie jednotlivé krajiny rámci EÚ. Bohatší dostáva ešte viac. A chudobný čím menej, aby potom ešte mohol doplácať na PIIGS a momentálne už aj Belgicko.
To, čo budem vždy vyčítať únii, je neoznačovanie všetkých výrobkov pôvodom. Ja by som to nenechal len na štát, ale dal by som tam aj región, odkiaľ jednotlivé produkty pochádzajú.
Niektoré slovenské potraviny sú naozaj drahšie ako tie dovážané. Ale je to naozaj tak? Z osobných skúseností viem, že taký ovčí syr z nášho slovenského salaša je pre mňa zákusok, ktorému sa nič nevyrovná. Naša ozaj pravá slovenská bryndza nemá v kombinácii s haluškami a dozlatista vypečenou slaninkou chybu. Slovenské zemiaky sa kvalitou a chuťou nedajú ani len porovnať s dovezenými. Taká „fajná“ zemiaková placka s acidofilným mliekom a slovenským cesnakom – nie tými čínskymi „srandami“, čo cesnak len imitujú, bez náležitého zloženia. Proste nemôžem sa stravovať až tak lacno, že mi bude z toho zle. Menej je niekedy viac.
Dá sa žiť bez áut, elektroniky, lietadiel, zlata, striebra, cenných papierov atď., len nech mi niekto povie, že sa dá žiť bez vody a stravy. Presne to ľudia v budúcnosti budú potrebovať čím ďalej, tým viac. Nie ropu či zemný plyn. Tieto suroviny sa dajú nahradiť prírodnými komponentmi, len budú trošku drahšie a hlavne trvácnejšie.
