Veď načo by aj boli. Noví členovia predsa nebudú protestovať. Nám bohatým a starým členským krajinám sa predsa nesmie odporovať. A tak EK strčila hlavu do piesku ako taký pštros. Ešte horšie je na tom Bulharsko, ktoré ostalo na chvoste pomyselnej kvality potravín nadnárodných spoločností. Bývalá veľmoc papriky, rajčín a melónov je teraz v kŕči. Teraz možno majú v obchodoch namiesto kávy – meltu. Nevadí, veď to neohrozuje život, obal má predsa rovnaký ako káva predávaná v Nemecku.
Takýto ťah starých členov na nové členské krajiny prakticky prežívame od začiatku predvstupových rokovaní. Ešte v porevolučných časoch začali vznikať a transformovať sa prvé zahraničné obchodné siete. Na začiatku bolo všetko v poriadku. Ceny nízke a slovenskí poľnohospodári to po troch - štyroch rokoch vzdali. Stav hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny, ale aj výmery zemiakov prudko klesal a z krajiny, ktorá bola potravinovo sebestačná, sa stala krajina konzumná, už pomaly bez vlastnej produkcie. Pestujeme zväčša priemyselné plodiny – repku, slnečnicu... Už dovážame aj základné potraviny a tým strácame samostatnosť. Čo z toho, že sme veľmoc v automobilovom priemysle, keď si nebudeme vedieť už dopestovať ani chlieb. EÚ nás diskriminuje a ponižuje od začiatku a to nižšími dotáciami do poľnohospodárstva. Jasne, že naši tento tlak nemohli dlhodobo vydržať. Sú však podniky, ktoré vydržali aj to najhoršie a pred nimi klobúk dole. Vítam iniciatívu na podporu slovenskej produkcie.
Z jedného som však smutný. Keď to už vyzeralo, že nás starí členovia naozaj začínajú akceptovať, opäť sme sa stali druhotriednymi montážnikmi s lacnou pracovnou silou a vysokými cenami, ktorí podporujú nadnárodné spoločnosti kupovaním ich výrobkov. Prešiel som mnoho krajín a ešte aj tie kinderká ináč chutia v Nemecku a na Slovensku. Keď idem na služobnú cestu do týchto krajín, tak naozaj kávu, sladkosti, ale aj iné výrobky si kupujem tam, ak ich slovenskí producenti nevyrábajú.
Niekedy mám pocit, že tie revolúcie boli len tak naoko, pretože vyspelý Západ mal už taký prebytok, že musel začať predávať prebytočný tovar aj v iných krajinách. Vôbec tým neobhajujem bývalý režim. Som naozaj rád, že padol. Len sa mi zdá, že sme vymenili diktatúru proletariátu za diktatúru spotreby a v EÚ si nie sme vôbec rovní. Pri súčasnej potravinovej kríze je temer nepredstaviteľné, že EÚ poskytuje dotácie na pôdu ležiacu úhorom. Tá by potom mohla poskytovať dotáciu aj automobilkám, aby menej vyrábali. Boli sme potravinárska veľmoc, no potom prišla EÚ a s ňou nové normy a štandardy. Odrazu uhorka nesmela byť zakrivená, aj keď senzorické a chuťové vlastnosti boli na výbornú. A tak naši poľnohospodári aj so svojimi zakrivenými uhorkami sa mohli ísť pásť na lúku namiesto ovečiek, ktoré sme niekedy v hojnom počte chovali. A to nielen kvôli bryndzi a bryndzovým haluškám.
Vínečko bílé – to už má naklonené a za ním pôjde aj vínečko rudé. Pán minister financií ide zavádzať daň na naše vína. Ešte aj na to, čo si vinári tvrdo - svojou prácou vydreli, aj to im zoberte! Načo sú nám kvalitné slovenské vína, keď dovážame orechové odrody – podľa Sváka Ragana je to také víno, ktorého keď sa napijete, musíte sa orecha držať, aby vás nestriaslo. K nám ich dovezú v pekných fľašiach, ale v ich krajinách by neposlúžili ani len ako stolové víno. Toľko k tejto našej už takmer banánovej republike. Pri tých klimatických zmenách budeme možno raz pestovať aj tie banány.
