Kto ho videl, dá mi za pravdu. Vtedajšia technika nedovoľovala t,o čo dnes a predsa film nestratil svoje čaro a veľmi rád si ho kedykoľvek pozriem. Záverečná scéna, keď ide do boja hŕstka rytierov cez rozkvitnutý sad, je nádherná. Samotné súboje sú naozaj dobre zmáknuté. Niečo podobné som videl azda už len vo Hviezdnych vojnách VI. Súboj s laserovými mečmi.
Od dôb zhliadnutia Excalibru som prepadol tomuto žánru, v ktorom je človeku dovolené snívať. Nie vždy vyhrá dobro nad zlom a nie vždy sa to drží legendy, o ktorej sme čítali, respektíve zamieša históriu (Levie srdce), ale naozaj sú to filmy pre ľudí, ktorí si chcú zasnívať o pradávnych časoch.
Vždy sa pozerám aj na kostýmy. Sám som patril medzi šermiarov, tú skupinu „zdravo šibnutých“ ľudí. Ľudí, ktorí ešte existujú v našej spoločnosti. Ak pozeráme nejaký film, okamžite sa ozve kritika – veď to sú renesančné a nie gotické plechy (zbroj – Johanka z Arku s M. Jovovich) a pod., rád si však pozriem aj poľské či ruské filmy ako napríklad Babek, Ohňom a mečom, Križiaci... je síce pravda, že trilógia Ján Hus, Ján Žiška a Proti všem je poznačená dobou, ale nedám na ňu jednoducho dopustiť. Kostýmovo je na veľmi vysokej úrovni. Dokonca aj historicky zodpovedá zdrojom, hoci je tam prítomný značný pátos.
Slovenský film nie je na tom o nič horšie – Majster kat, Sebechlebskí hudci, Adam Šangala či Móric Beňovský sú naozaj kvalitné kúsky. Za môjho super Jánošíka môžem s kľudom na srdci vyhlásiť jediného - a to s Paľom Bielikom. Ostatní sú len voľajaké odnože. Zato Pacho – Hybský zbojník stelesňuje všetko naše - slovenské.
Sen sa mi splnil pri natáčaní Poslednej légie. Film trošku zaostával v kvalite, ale keď sa vezme, že sme hrali s dvomi oscarovými hercami, tak to nie je zlé. Hlavne tej srandy pri natáčaní bolo neúrekom. Vo filme sa síce stalo, že sme bežali sami vedľa seba, poprípade sme sa aj sami navzájom zabili, mali sme jednoducho viacero úloh v jednom zábere. Bol som rímsky lukostrelec, keltský obranca hradu (Spišského), Saský dobyvateľ a gótsky ničiteľ. Proste dvojmesačná zábava pri natáčaní. Po skončení zavládol obrovský smútok. Nie však z toho, že skončilo natáčanie, ale že sa skončil náš detský sen. Sen zmenený na realitu.
Ostali spomienky. Napríklad na korytnačiu formáciu, kde pri hlavnom zábere a klapke naostro jeden „rímsky pešiak“ zodvihol štít a urobil si fotku. Samozrejme režiséra skoro roztrhlo od jedu. Bolo síce zakázané fotiť, ale keď sme si dali všetci dokopy to, čo sme aj tak pofotili, bol to celkom pekný album. Preto si pozriem kedykoľvek Excalibur aj Poslednú légiu, pretože sny si možno splniť, ak sa človeku chce.
Zopár spomienok na Poslednú légiu.
