Rezbári, keramici, kováči, tkáči,.... tí všetci udržujú naše tradície. Zatiaľ. Pretože väčšina z nich patrí medzi seniorov. Kedy vymrú kolesári, šindliari či zvonári? Knihári z Čiech predvádzali ručné viazanie kníh. Kedysi kníhviazačstvo bolo bežnou ponukou služieb. Mám ešte doteraz zviazané časopisy, alebo previazané knihy.
Je obrovskou škodou, že štát sa síce chváli remeselnými produktmi a ich tvorcami, ale podporiť ich žiaľ, nechce žiadnou formou. V školách sa už jednotlivé remeslá ani nevyučujú. Osobne si myslím, že ani nemusia, ak by podporili remeselníkov u ktorých by ľudia mohli študovať. Napríklad na základy zvládnutia keramiky, aké dosahujú po výstupe zo školy, by im stačil intenzívny polročný tréning v keramickej dielni.
Som rád, že niektoré mestá si zobrali za svoju úlohu prezentáciu remesiel. No mám aj zopár výhrad. Ak už si človek zaplatí 5 € za vstupné, tak aspoň tú toaletu by mohol mať v cene vstupenky, ktorou by sa mohol preukázať „službe“. Pokiaľ sa nemýlim, aj v múzeách či kine sú toalety zahrnuté v cene. Druhou výčitkou pre organizátorov je predaj lístkov, respektíve pohľadníc bez adekvátnych daňových dokladov, ktoré som si musel ísť vypýtať až na mestský úrad. Pri takejto akcii by určite nebol problém vydávať oficiálne vstupenky. Sú to len drobnosti, ale sú to zároveň aj negatíva, ktoré môžu ovplyvniť postoj návštevníka. Môžem porovnávať niektoré remeselné trhy a zatiaľ tento rok vyhrávajú Piešťany.
Čo určite poteší návštevníkov je účasť aj mladšej generácie remeselníkov na tomto festivale remesiel a folklóru. Všímal som si aj cenové relácie, ktoré boli prijateľné u remeselníkov. Menej prijateľné boli však v stánkoch s občerstvením, kde si asi dávali vysokohorské prirážky. Tak sme si radšej šli vypiť kávu do reštaurácie.
Zároveň na týchto festivaloch sa vždy teším na stretnutie s kamarátmi zo šermiarskych skupín. Jednou takouto skupinou je JAGO. Je to zmes šermiarok a šermiarov, ktorí vedia zabaviť. Sú prirodzení a vidno, že ich to baví. Dúfam, že ich elán neopustí.
Musím spomenúť aj stretnutie fanúšikov stredoveku, s ktorými som sa stretol v nemeckom Rhaine. Na tejto akcii bolo vyše 200 dobových stanov, v ktorých prebývali počas víkendu celé rodiny. Vytvorili taký menší stredoveký tábor. Varili si tam. Mali program a pozvali hostí k nim do stanov. Ak sa hovorí, že my sme pohostinní, tak v tomto tábore to platilo dvojnásobne. Všade nás s niečím ponúkli - medovinou, sladkosťou. Mohli sme si vyskúšať zbrane, lukostreľbu. Príspevok bol zväčša na dobrovoľnej báze. Následne sme sa pustili do debaty a zistili sme, že som bol tiež šermiar a to už bol dôvod aj rozhovor na odbornej báze. Odkiaľ kupujú čepele, ktoré sú najlepšie, aký typ keramiky robím atď... prešiel som množstvo festivalov a jarmokov, ale toto bol TOP. Hlavne svojou neviazanosťou, otvorenosťou a pohostinnosťou. Dokonca aj ceny remeselných produktov boli v norme.
Na záver aspoň toľko: skúste si kúpiť nejakú maličkosť od remeselníka. Pohlaďte si ju v rukách a budete cítiť aj jeho dušu. Pretože do každého výrobku vnáša niečo zo seba.
Festival stredovekého tábora v Nemecku
