Čo ma však najviac potešilo pri týchto fanatikoch, ktorí bojujú o akú takú identitu ručnej práce a remesiel je, že už máme medzi sebou aj mladých. Opäť sa objavujú akési rodinné mini manufaktúry. Stálo by aj v školách za to, aby sa obnovili ručné domáce práce. Možno by to prispelo k lepšej komunikácia medzi rodičmi a deťmi, zároveň by si ľudia začali viac vážiť ručnú prácu. Samozrejme, nebude každý majster, ale si to aspoň vyskúša a spozná drinu, ktorá za týmito výrobkami stojí.
Remeselník je niečo ako živočíšny druh pred vymretím. Valcuje ho priemysel a pretechnizovaná informačná spoločnosť. Spoločenské hodnoty dostávajú virtuálny charakter. Médiá - hlavne internet - vládnu svetu.
Pre spoločnosť sú remeselníci dobrí len na jednu vec. Ak sa chce spropagovať nejaká obec či mesto remeselným trhom a pritiahnuť turistov či miestnych do stánkov s občerstvením, pozvú nejakých remeselníkov.
Niekedy je až dehonestujúce, ak má remeselník prezentovať svoje výrobky popri nejakých čínskych plastových hračkách treťotriednej kvality, alebo ak má producent ľanových či konopných košieľ súperiť s lacným čínskym textilom.
Mestá a obce, respektíve organizátori týchto podujatí by mali jednoducho oddeliť ručnú prácu od takéhoto paškvilu. Naši remeselníci si to zaslúžia. Niektoré obce a mestá to už aj pochopili.
Len jedna z myšlienok, ktorá padla na mojom stretnutí s remeselníkmi bola, čo ak by mestá či obce, ktoré tieto trhy organizujú, zároveň aj niečo odkúpili od týchto remeselníkov – napríklad v hodnote 50 €? Stánok zadarmo a nejaké to občerstvenie by mali byť samozrejmosťou. Veď remeselníci tvoria atmosféru, predvádzajú svoje zručnosti a môžem vám garantovať, že z tejto práce nezbohatnú. Ak sa Helenke Vondráčkovej zaplatí za jedno vystúpenie 3000 €, prečo sa potom nemôže zaplatiť remeselníkovi, ktorý predvádza a je na trhu 3 dni? Je iba dekoráciou? Ak by sa pristúpilo k takejto forme podpory remeselníkov, mestá a obce by získali propagačné produkty pre rozličných hostí, delegácie, a možno aj pre sponzorov. Mňa vždy viac poteší nejaký klobúčik, ručne vyrobený prívesok, perníček atď., ak to dostaneme na nejakom podujatí, ako kopa brožúr, ktorá ostane stáť niekde na kope.
Ja viem, vždy je čo zlepšovať a nejde vždy len o nedostatok peňazí. Niekedy to jednoducho tí naši papaláši nevedia pochopiť a padne na to veľmi pekné porekadlo: „Zabudol vôl, že teľaťom bol.“
