Taký Nemec, Holanďan či Nór nám môže len ticho závidieť tento adrenalínový šport. Oni jednoducho majú absolútne „nezaujímavé“ cyklistické chodníky vlastne úplne všade. Pravidlá cestnej premávky platia rovnako pre chodcov aj cyklistov, ktorí využívajú tieto chodníky. Raz sa mi stalo v Nemecku, že som prešiel do cyklistického protismeru! To bol taký priestupok, že až! Hneď ma na to ostaní cyklisti, ale aj chodci upozornili.
Neostalo mi nič iné len dodržiavať všade pravidlá. Na pešej zóne zísť z bicykla a tlačiť ho vedľa seba. Na cestu pre autá nebolo možné ani použiť, okrem prechodov alebo križovatiek. Rodinky si v pohode, počas víkendu, vyšli na piknik na bicykloch. Tam nemusíte mať stres, že sa stretnú dva kamióny a vy sa náhodou ocitnete vedľa nich na úzkej ceste. To ešte je len adrenalín. Vodiči vytrubujú a sú v podobnom strese ako vy.
Čo ale máte robiť? Naši mocipáni voľajako zabudli na chodníčky pre turistov a cyklistov. Ak by existovali takéto možnosti, určite by som znovu vytiahol môj bicykel a prešiel sa medzi Sabinovom a Prešovom na ňom. Dokonca by som takéto chodníky začal využívať aj na turistiku a nemusel by som využívať autobus, auto, vlak. Ba veru aj pre svoje zdravie by som niečo urobil. Dokonca aj vodiči by boli oveľa spokojnejší. Nevýhody nevidím. Len vždy počúvam, koľko je stým starostí: vysporiadať pozemky, zohnať financie. Proste všetci kompetentní hľadajú výhovorky na to, ako to neurobiť. Čo tam po zopár ľudských životoch (!!!)
Čo tam po bezpečnosti v premávke a na našich úžasných cestách. Potom cyklistom neostáva veľa možností a musia využívať chodníky pre chodcov, ktorí niekedy pôsobia ako kolky na prekážkovej dráhe. Keď sa trafíte, máte bod. Ak nie, chodec je spokojný, že prežil svoju prechádzku po pešej zóne. Takže diaľniciam zdar a ak by sa náhodou z tých miliárd niečo zvýšilo (srandujem), tak si spomeňte aj na cyklistov a turistov, ktorí by určite uvítali takéto stavby pre 21. storočie.
