Bol som naštvaný na seba. Ako vždy s dobrým pocitom si vstanem a idem darovať krv. Klasické pozdravy a vtipkovanie s veľmi milým personálom na hematotransfúznaj stanici v Spišskej Novej Vsi. Sestričky, lekárky plné optimizmu a úsmevu. Už len kvôli tomu sa oplatí darovať krv. No a tí ľudia, to je kapitola sama o sebe. Zažartujú, usmejú sa. Proste deň krásne začína. No a potom tradičný odber vzorky. A to ma naštvalo. Zvýšená hladina leukocitov a je po odbere! Neviem prečo, ale štve ma to doteraz. Kde je ten prekérny zápal, keď sa cítim vcelku fajn?
No a tak zoberiem paralen – dúfam, že zaberie a dúfam, že na budúci týždeň už znovu budem môcť darovať krv a stretnúť sa znovu s milým personálom a darcami. Keď sme hrali hokej na Olympijských hrách, boli sme aj s manželkou darovať krv. Bola tam super atmosféra a hlavne sme vyhrali.
Druhou vecou je, že som mohol svojim darcovstvom niekomu pomôcť. Je jedno komu, ale určite človeku, ktorý to potrebuje. Nie som veľmi zástanca finančných zbierok. Skôr darujem to, čo je v mojej moci a čo naozaj pomôže ľuďom v núdzi.
Preto som naštvaný na seba a leukocity J. Neumožnili mi niekomu pomôcť. Dúfam však, že nabudúce už odídem s lepším pocitom. Týmto chcem aj poďakovať personálu v SNV, ktorý je naozaj zlatý.
