Koľko umelých vláken sa nachádza na mojom každodennom oblečení, aké nekvalitné produkty sa vyrábajú, len kvôli tomu, aby sa zvyšovala spotreba. No a najväčšia „pecka“ bola naša spotreba papiera. V rámci projektu sme určite vyrúbali jeden malý lesík. Čo už, keď si to EÚ žiada, budeme rúbať.
Zúčastnil som sa aj mnohých polemík o našej budúcnosti. Kde je však pravda? Ja sa neodvážim nič tvrdiť ani po troch rokoch štúdia literatúry a návštevách v parkoch, lesoch, poliach. Jedno je však určite pravda. Ak sa nezačneme týmto problémom seriózne zaoberať, tak južanské krajiny, ktoré budú pomaly vysychať a ponárať sa čím ďalej viac do mora, nás začnú okupovať. Možno ani Holanďanom už nebudú stačiť ich morské brány a s tulipánmi vodu nezastavia. Možno raz bude mať aj more.
Slovensko si neuvedomuje, aké bohatstvo vo forme prameňov, vody a lesov má. Videl som vyprahnuté Španielsko, Maltu, Cyprus, Taliansko, časti Nemecka už tiež na tom nie sú bohvieako dobre. Európu aj svet čím ďalej tým viac sužujú prírodné katastrofy. Mne to už však pripadá, že našej prírode už riadne lezieme na nervy. Možno nás už chce aj pozametať a zahrabať do minulosti. Sem tam pošle vírus potom baktériu, ak ju veľmi naštveme, pošle zemetrasenie či tornádo. A vtedy už nie sme pánmi tvorstva, len úbohé živočíchy, ktorým Zem ukázala, kto je tu pánom. To sú len výstrahy. Z dlhodobého vývoja sa pravdepodobne globálnemu otepľovaniu a zmenám nebude dať vyhnúť a tak sa budeme musieť na nich pripraviť. Čím ďalej tým viac bude u nás viac inváznych živočíšnych druhov. Muchy, ktoré nepoznáme. Tradičná vegetácia bude čím ďalej viac podliehať chorobám a ich imunita sa oslabí, až kým nezmiznú.
Možno naozaj začneme pestovať citrusy. Nám doma sa urodila už aj prvá káva, banánovníkom sa darí ako nikdy predtým. Počas projektu som poznal aj zopár správnych chlapov, aj keď medzi sebou videli tvrdé polemiky. Taký Mišo Kravčík, ktorého už poznám zopár rokov, sa mi nesmierne páči pre jeho vytrvalosť, s akou bojuje za tú našu vodu. Na druhej strane Vlado Čaboun a jeho vysvetlenie funkcií lesa. S takým zanietením a tak zaujímavo, ako podáva a vysvetľuje túto problematiku práve on, je niečo fantastické. Ja si myslím, že s ním by sa mala urobiť relácia a jeho výučbový program pre deti a mládež. Počúval som aj vášnivé debaty oboch, niekedy protichodné názory. Na jednom sa však zhodli. Vodu v krajine je potrebné udržať a to všetkými možnými prostriedkami. Dá sa to dokonca jednoduchými prostriedkami.
Určite by sa zišiel celoslovenský projektík pre rodinné domy či veľké budovy, ktoré sú zbernicami dažďovej vody. Samy máme pod odkvapom pri dome sudy na vodu a stačí nám to na polievanie záhrady aj v najväčšom suchu. Aspoň by sa vodárňam nemusela platiť dažďová voda, ktorá im koniec koncov slúži na prečisťovanie kanalizácií. Nové domy a projekty by mali mať automaticky záchytné nádrže na dažďovú vodu s čerpadlom a mohla by slúžiť na polievanie záhradky či splachovanie toaliet. Podobne hypermarkety, školy atď.. Poľnohospodári by mali dostávať dotácie na vykonávanie hlbokej orby. Prioritne v oblastiach s ťažkou ílovitou pôdou, ktorej vlastnosti veľmi dobré poznám ako keramik. Znova by sa mali vytvoriť a zalesniť medze na poliach kombinované rýchlorastúcimi a pomaly rastúcimi drevinami (príklad Švajčiarska). Malo by to protierózny charakter. Malo by sa znovu začať s pestovaním priemyselných plodín ako napríklad konope, ľan atď., ak už chceme ukladať uhlík aj v inej forme, ako vo forme dreva. No a posledná myšlienka: ak prestaneme chodiť na toaletu a produkovať metán, možno by sa celá atmosféra ozdravila, len nás by asi potrhalo J. To Je to skôr súhrn praktických skúseností a neformálneho vzdelávania, začo vďačím aj spomínaným pánom, ale aj Mirovi Tokolymu, Katke Škorvánkovej či Peťovi Sasarákovi. Prepáčte mi, že neuvádzam vaše tituly. Pozvem vás za to na pivo! Na druhej strane musím poďakovať aj EÚ a programu Inttereg IVC, ktorý nám tieto výmeny názorov umožnil.
Na záver môžem konštatovať len toľko, že máme oproti iným krajinám naozaj excelentných odborníkov, aj keď si niekedy protirečia, ale oproti tým, ktorých sme poznali na medzinárodných stretnutiach, sú podstatne lepší. Jedno je však isté. Nevieme sa predať a pôsobíme takmer vždy len ako partner z tej východnej Európy, ktorého potrebujú ostatní do počtu. My sme sa to pokúsili zmeniť. Skúste to aj Vy! Možno nás už začnú akceptovať ako seberovných.
