Nasledujúce úvahy sa odvíjajú od toho, že živnostník je hoci aj v miernom zisku, pretože nemá dôvod oberať štát o dane.
1. Rozdeliť naviazanosť odvodov a minimálnej mzdy. Pre SZČO absolútne bezpredmetné a diskriminujúce. Zdravotné odvody - to áno. Aj tie by som riešil pripoistením. Napríklad výškou základného zdravotného poistenia a nadštandardného poistenia. Samozrejme, že by sa to všetko dalo odpočítať z daní. Jedno by som ponechal – tzv. solidárne sociálne dôchodkové poistenie vo výške 4 %. Ostatné druhy by som nechal na dobrovoľnosti živnostníkov.
2. Oddeliť daňové priznanie a výšku príjmu od budúcoročných platieb do fondov. Absolútne nereálna podmienka. Z praxe úplne uletená. Stačí sa pozrieť na ekonomický vývoj a zisky by nedokázal dopredu určiť ani Nostradamus, ale živnostník musí! Je to choré. Ak by sa toto oddelilo, verte mi, páni politici, na daniach by sa vybralo viac!
3. Keď sa už zaviedol tretí pilier, tak ste ho mali nechať! Obnova tretieho piliera a jeho odpočítateľnosti z daňového základu. Jednoducho ste urobili na nás podvod maximálneho razenia!
4. Zjednodušiť úplne daňové priznanie pre všetky FO. Veď tam stačí iba predná strana s údajmi a posledná strana – príjem, výdaj a odpočítateľné čiastky. Čiže by postačil jeden list s dvomi stranami. Koľko papiera a lesov by sa každý rok ušetrilo!
5. V prípade zisku SZČO by mal právo si odpočítať napríklad do výšky 5000 € zisku pred zdanením 50% a to na položky – rodičovský bonus 15%, tretí pilier 20 %, podpora slovenských výrobkov a cestovného ruchu 15 % . Je to taký môj rojkovský sen. To by sme už rozmýšľali o tom, či budeme hľadať všelijaké obštrukcie, alebo si zaplatíme tie dane. Aké pekné by bolo poslať príspevok vlastným rodičom na dôchodok? Takýmto návrhom by sa zároveň podporoval slovenský cestovný ruch a trebárs remeselníci a ich produkcia. Ak má deti, pripočítať ešte za každé dieťa 10 % k tým 50 %. Čiže by si mohol odrátať aj celú čiastku v prípade piatich detí. No budem mierne arogantný v tomto bode. Tieto bonusy by som zaviedol pre všetky skupiny výrobných podnikov a služieb v súkromnej sfére. Nie ani v štátnej a verejnej, alebo proste tam, kde tečú peniaze zo štátneho rozpočtu. Pretože práve výroba a služby ťahajú štáty a nie výkon verejnej správy. Nech sa na mňa verejná ani štátna správa nehnevá, ale na ich výplaty prispieva výlučne súkromný výrobný sektor. Horšie je, že práve tento štátny a verejný sektor určuje výrobnému sektoru podmienky. Samozrejme by ostala odpočítateľná čiastka vo výške cca 4000 €. Pri týchto odpočtoch som vychádzal z priemernej mzdy na Slovensku, aby si aj ten živnostník trochu užil života a nemusel naháňať nákladové položky. Ostatný zisk by mohli zdaniť hoci aj 40 % a veľmi rád by som ich zaplatil. Samozrejme, že odpisy na deti a nezdaniteľná čiastka by bola aj pre VS a ŠS.
6. Toľko spomínaná kontrola živnostníkov, či sú alebo nie sú nútenými živnostníkmi. Veľmi ľahká rada. Určite strop pre podniky. Napríklad 10 % služieb vo výrobnom procese firmy, ktorý prebieha v ich objekte, môžu zabezpečiť externí dodávatelia, čiže živnostníci. A majú napríklad 10 sústružníkov, jeden môže byť na SZČO s presne takou istou cenou práce ako ostatní. Zámerne píšem cenou práce a tým pádom aj vyšším príjmom, pretože znáša najväčšie riziko a môže byť s ním rozviazaná zmluva okamžite.
7. Záruky živnostníka. Toto je niekedy obrovský problém a živnostník ručí celým svojim majetkom, aj keď nie je firemný. Je to otvorená diskriminácia tohto stavu. Ja by som dal normálne záruku iba vo výške majetku firmy! Druhú vec, ktorú by som upravil, je výška pokút, ktorú by som obmedzil maximálne na priemerný mesačný príjem z daného roku, v ktorom problém vznikol. Niekedy sú pokuty priam likvidujúce a taký obuvník s obratom možno 700 € mesačne si nemôže dovoliť zaplatiť tisíce. Aj tu by som určil presné percentuálne pokuty, ak by to bola chyba neúmyselná, respektíve stali sa iba nejaký omyl. Nikdy by nemala presiahnuť výšku položky, akej sa dotýka. Niekedy sa stane, že sa zle zaúčtuje nejaký bloček za 5 € a dostanem pokutu 66 €. Choré. Vždy by malo byť najprv upozornenie a náprava stavu veci a až pri následnej kontrole a nedodržaní odporúčaní by mala prísť sankcia.
8. Posledná vec, ktorá vadí hlavne zákazníkom je, že vraj živnostníci nevydávajú daňové doklady. Ale úprimne - čia je to chyba? Hlavne zákazníka, že chce niečo lacnejšie a ulakomí sa na zľavu. Chýba osveta, respektíve už spomínaný zákon, ako platí napríklad v Taliansku, kde je postihovaný aj kupujúci za to, že si nevyžiadal daňový doklad o kúpe.
Nápadov je ešte dosť . Snívanie nám ešte nezdanili. Tak snívam.
