Úryvok z tlačovej správy: „Novovytvorená finančná správa by mala od roku 2013 vydávať ku komplikovanejším daňovým prípadom stanoviská záväzné pre všetkých správcov dane. Poplatok za takýto výklad by mal predstavovať 2000 eur“, priblížil na dnešnej tlačovej konferencii minister financií Ivan Mikloš.
Ja naozaj veľmi „rád“ zaplatím 2000 € za to, čo by mi malo byť jasné zo zákonov. Potom si naši politici a zákonodarcovia prakticky priznávajú, že týmto zákonom nerozumejú ani daňové úrady a preto musí vzniknúť inštitút, ktorý ich vysvetlí. A to ešte za poplatok a to nie malý! Niečo je zhnité v tom štáte Slovenskom!
Ak máme také zákony, ku ktorým je potrebné ešte ďalší výklad a sú nejednoznačné, prečo ich parlament vlastne schvaľuje? Veď obyčajný smrteľník už nemá ani šancu sledovať, čo sa deje.
Pre koho vlastne daný inštitút má vzniknúť? Pre veľké firmy asi nie. Tie majú svoje právne oddelenia a radšej si zaplatia renomované právne firmy v takomto daňovom spore, ktorý jednoznačne nevyplýva zo zákona a potrebuje osobitný výklad.
Pre malých živnostníkov a firmy? To asi tiež nie, pre nich by to bolo naozaj veľké sústo, tých 2000 €. To by radšej zaplatili pokutu, ktorá je značne „nejednoznačná“.
Pre samotné daňové úrady? To si budú aj oni žiadať o výklad, ak ich napadne pre zlé rozhodnutie, napríklad o pokute, daňovník? Jednotlivé daňové úrady tiež zaplatia 2000 €?
Pán minister, pre koho vlastne ten inštitút záhad a aktov X v našom daňovom vesmíre nevysvetliteľných záhad a okolností vzniká? Odporúčate, aby pri malých nezrovnalostiach tieto zákony vysvetľovali daňoví poradcovia. No ak má malý živnostník alebo firma živiť ekonóma, daňového poradcu, štát, poisťovne atď., čo mu vlastne ostane? Inštitúty nevysvetliteľných a záhadných funkcií, na ktorých pôsobia ešte čudnejšie bytosti štátnej správy.
Koľko takýchto prípadov ročne bude daný inštitút riešiť? Nemôže k takýmto prípadom rovno podať výklad centrálne riaditeľstvo daňového úradu? Kto mi zaručí, že aj ten výklad bude naozaj v poriadku? Čo ak sa zneužije výklad na likvidáciu nejakej firmy? Potom už aj tak ostane jedine súd.
Čo by stalo, ak by boli zákony zjednodušené a jasné? Nemali by sme toľko poradcov a inštitúcií a nedaj bože by sa zjednodušilo aj podnikanie. Na záver už mi ostáva len zagratulovať k zrodu ďalšej inštitúcie, na ktorú budeme prispievať znovu všetci. To by sa aj Mulder a Scullyová čudovali, kam to vlastne prišli a chudák Hamlet by sa už nepýtal, čo je prehnité v tom štáte Dánskom. Mal by určite lepší príklad.
