Úplnou „peckou“ však bolo hlasovanie v parlamente. Predseda parlamentu dal palec buď hore alebo dolu. Podobne aj zástupcovia klubov či opozičných strán svojim ovciam radili pomocou gest.
Otázne je však načo? To už nemajú páni poslanci ani toľko rozumu, aby si strážili svoju stranícku líniu? Dve učiteľky napísali otvorený list ministrovi školstva. Situácia je však horšia, ako ju popísali. Tie „denká“ nám už vládnu. Svoj rozum nechali niekde tam – v diaľavách gorilích pralesov. Vlastný názor sa už nenosí. Poslanci potrebujú vedenie, pretože v ich hlavách neprebieha myslenie do budúcnosti. Ich myslenie je rozdelené do štyroch rokov pôsobenia v parlamente a do toho, koľko že to nahrabú za tie roky.
Keď si už brali príklad od rímskych cisárov, ktorí sa prizerali gladiátorským zápasom a rozhodovali o živote a smrti aktérov, mali by si naštudovať aspoň trošku histórie a vedieť, čo znamená vztýčený palec na ruke. Podľa historikov šlo o čestnú smrť prebodnutia mečom od kľúčnej kosti cez srdce. O počte takýchto usmrtení sa dosť často dá polemizovať. Zabiť gladiátora nebola totiž tak lacná záležitosť a škole patrila následne náhrada škody.
Páni poslanci nech hlasujú za zákony aj naďalej na pokyn vztýčeného palca. Smrteľná rana určite príde. Teda ani sa tak naši pohlavári nemýlia. Reálny život však nie je hollywoodsky film a riadi sa inými zákonmi.
Mohli by si však z rímskej ríše zobrať aj iný príklad a to, že senátori dostávali funkciu v ich zákonodarnom zbore ako honor. Ba čo viac, museli sa zaviazať, že za svoje peniaze spravia napríklad cesty a iné prospešné veci pre spoločnosť. Jednoducho im musel stačiť vplyv na veci verejné a teda prospešné aj pre nich samých.
No a poslednou vecou, ktorú som akosi nepochopil, bolo zdanenie bohatých. Ako prišli na takúto sumu? Myslím, že to je 3246 €. Teoreticky by som aj asi vedel. Je to suma, ktorú zarábajú sami poslanci. Ak už chceli byť solidárni, mali to dať trebárs na dvojnásobok priemernej mzdy.
A tak, vážení, niekedy aj dobre mienené gesto môže v konečnom dôsledku znamenať úplný opak, ak sme nepremysleli jeho dôsledky. V našej spoločnosti sa akosi bojíme myslieť vlastnou hlavou.
