Veď tu máme podľa mnohých demokraciu! Ak si ich občania zvolia, tak prečo nie? V predchádzajúcom blogu som písal o starostoch, čo poriadne nevedia čítať a písať. Niektorí demokrati sa vyslovili proti tomu, aby bola povinná aspoň stredná škola. Mám taký nápad – zrušme školy. Ku korytám sa dostane prakticky hocikto. Bez vzdelania, bez odbornej spôsobilosti, bez ničoho. Preto aj pri vzniku nového volebného zákona, respektíve aspoň pri úprave kódexu, by boli naozaj dobré voľajaké všeobecné skúšky základov práva, riadenia verejnej správy, princípov demokracie a následky extrémnej politiky totalít, základy ekonomiky atď..
Že vraj sú to volené funkcie a takéto veci by boli diskriminačné. Neviem, čo je požiadavkách aspoň základných pravidiel riadenia štátu zlého. Veď nikto mu nekáže ísť kandidovať. Môže sa rozhodnúť, či na to má alebo nie.
V tlačovej besede som si všimol aj jeden typický slovenský syndróm. Nech je myšlienka akákoľvek dobrá, vždy nájdem chybu. Skritizujem ju a potom poviem, prečo sa to nedá zrealizovať. My nehľadáme východiská a riešenia z problémov. My si radi v nich hovieme. Ak je zle, tak nech je ešte horšie. Načo počúvať opozičného kolegu či hlas ľudu? My sme pri moci a nikto nie je dokonalejší.
Na blogoch v diskusiách je to mnohokrát podobné. Proste Slováci sú zlodeji a žiadne zmeny sa neoplatí robiť, pretože, každý, kto pocíti moc, ju okamžite zneužíva. Sudcovia sú zlí, pretože nesúdia načas. Polícia je zlá, pretože aj keď niekoho chytí, tak ho zlí sudcovia pre chybu prepustia. Slovensko sa nedá nazvať ináč ako krajina obštrukcie, kde nás presvedčia politici a úrady, že sa máme ako prasce v žite a všetky nové myšlienky sú zlé.
Stavím sa, že už o pár hodín sa ozvú politológovia, straníci a iní íci, ktorým sa táto iniciatíva nebude páčiť a budú hľadať chyby na všetkom možnom aj nemožnom. Ale Slovensko a ľudia tu žijúci si to nezaslúžia. Máme prekrásnu krajinu aj napriek problémom. Toto nám však ten „hore“ spočítal a dal nám ako negatívnu kompenzáciu zvláštnu rasu - slovenského politika.
Veď na koho by sme nadávali, ak by nedajbože politici začali spolupracovať? O čom by písali novinári? Osobne som naozaj za podobný systém volieb.
S referendom je to trochu horšie. Ja by som bol za model bez obmedzenia počtu voličov a jednoducho by sa prijalo len to, čo by prešlo nadpolovičnou väčšinou zúčastnených oprávnených voličov. Potom by sa ešte uvidela účasť voličských základní na voľbách. S tým počtom potrebných podpisov na vyhlásenie referenda sa dá súhlasiť v tej výške 250.000 právoplatných voličov.
Ale už teraz vidím, ako všetci „korytkári“ hľadajú príčinu, prečo by to nešlo.
