Nápad vznikol asi takto. Čoho máme na Slovensku veľa? No predsa odpadu a dlhodobo nezamestnaných. Ak si tieto dve veci spojíte, dostanete jednoduchú rovnicu. Odpad + nevyužitá pracovná sila = vytriedený odpad na základné suroviny, ktoré môžeme ďalej spracovávať. Postup na dosiahnutie tejto rovnice je veľmi jednoduchý. Ak si určíme miesta s koncentráciou nezamestnaných v blízkosti železničných tratí a ciest, čo sú prakticky všetky, dostaneme miesto realizácie triedičky odpadov. Podotýkam, ide o triedenie domového a možno aj stavebného odpadu. Ďalej je to jednoduché – postaviť halu, umiestniť mobilné dopravníky a určiť skladovacie miesta. Takáto hala by denne zamestnala na tri zmeny aj od 1200 do 2500 pracovníkov. Ak by takýchto liniek vzniklo na Slovensku napríklad 20, mohlo by v nich pracovať cca 40.000 dlhodobo nezamestnaných.
Pokiaľ viem, ľudia za odpad platia, sociálny úrad za týchto nezamestnaných platí tiež. Vybudovanie a zariadenie jednej takejto haly by pravdepodobne nestálo viac ako 3 mil. €, čiže sumárne by sme potrebovali asi 60 mil. € na tento projekt, čo je podstatne menšia čiastka ako vynakladáme na skládky + sociálne dávky. Čo by sme tým získali? Čisté Slovensko a mohli by sme triediť odpad aj pre našich EU partnerov.
Železnice som spomenul preto, pretože by sa mohla využívať doprava a zberné miesta by boli práve na železniciach. Niektorí mi možno budete tvrdiť, že to nemôžem, pretože by to bola diskriminácia. Pýtam sa však prečo, ak niektorí z týchto dlhodobo nezamestnaných nemajú ukončenú ani len základnú školu. Proste ich povinnosťou, ak by chceli ďalej dostávať dávky a podporu, by bolo zúčastňovať sa na tomto pracovnom procese. Ak nie, dávky ani podporu by jednoducho nedostali. Triediť plastové fľaše, sklo, a pod. predsa dokáže aj človek s diagnózou debila.
