Ide o to, že mnohé organizácie pôsobiace v treťom sektore sa ani nesnažia získať tieto dve percentá, aj keď pracujú a pomáhajú napríklad invalidom, sociálnym skupinám, dôchodcom... pre niektoré sú to príliš vysoké náklady a minimálny prínos, hlavne z ekonomicky slabších oblastí. Tam kde práca nie je, ani dane neberú.
Tak som nad tým uvažoval. Dané dve percentá by som dal na jeden účet. Dve percentá by sa strhli zo všetkých miezd. Tým pádom by nebolo potrebné mať riadok v daňovom priznaní navyše. K týmto financiám by pribudli aj príspevky na kultúrne poukazy. Financie z odboru školstva pre prácu s mládežou atď. Vznikol by jeden superfond, ktorý by prerozdeľoval príspevky automaticky podľa zrealizovaných aktivít. Vytvoril by sa programom riadený systém bodovania aktivít. Zasahovať by smela jedine kontrola fyzických aktivít. To znamená - napríklad učiteľka v škole by mala krúžok s jedným integrovaným žiakom za tri body a ostatnými trebárs za jeden a pol bodu. Počet hodín v krúžku by bol 2 x 45 min. 1 bod by predstavoval priemer vyzbieranej dane za predchádzajúci rok. Aktivity by zaznamenala na svoj portál, respektíve na stránku aktivít, ku ktorej by dostala prístupové heslo. Plánovanú aktivitu by však musela uviesť na portál minimálne dva týždne dopredu, aby mohla prísť náhodne generovaná fyzická kontrola, či daná aktivita prebieha. Každý zúčastnený by na základe svojho rodného čísla dostal vygenerované číslo do systému. Či by to bol žiak, dospelý atď., tu by sa vlastne zabránilo duplicite účastníkov na viacerých akciách. Problémom je, že niektoré organizácie sa dohodnú a prinesú na jednu akciu aj tri prezenčné listiny a žiadajú peniaze na všetky tri akcie.
Systém by sa sprehľadnil a neziskové organizácie by sa mohli do systému zapájať na základe prideleného identifikačného čísla. Bolo by tam síce viac práce s internetom, ale systém by sa sprehľadnil. Po ukončení roka by sa na základe priemeru za jednotlivé aktivity a získané body, vyplatil príspevok z vyzbieranej sumy. Je možné, že každý rok by to bola iná suma. To by záležalo od sily ekonomiky Slovenska a výberu daní.
Aspoň by sa nikto nesťažoval za klientelizmus a pridelené rozličné dotácie. Čo už, som idealista.
