To sme si už pomaly zvykli. Ale čo taký učiteľ? Čo dostane ten? Koľko ho stojí taká príprava na nový školský rok? Ako ho zabezpečí materiálno-technickým vybavením jeho zamestnávateľ a ministerstvo školstva?
Len odhadujem, čo je potrebné takému učiteľovi na začiatok roka. V prvom rade by mal ako tak vyzerať. Pracuje predsa s ľuďmi. Je na tom mnohokrát horšie ako študenti či deti. Nemá na značkové oblečenie, ale musí vyzerať elegantne. Štát ani škola mu na to samozrejme neprispeje, aj keď oblečenie je ich pracovným odevom, tak isto ako u robotníkov – montérky, alebo obleky či šaty poslancov. Učiteľ nedostane nič.
Už počas prázdnin väčšina z nich stresuje. Z čoho? No predsa z toho, z čoho vlastne budú učiť. Čo im zase prinesie voľajaká stupídna reforma, čo nemá s realitou nič spoločné. Akéže to učebnice pre nich pripravili po dlhoročnom výbere „super experti“ a spol. s.r.o...
Parádou sa však dá nazvať nosenie a kupovanie potrieb do školy. Áno, jednoducho je to tak. Ak učiteľ chce niečo so žiakmi robiť, nech si zabezpečí kancelársky papier a kopec ďalších pomôcok. A tak sa z rodinného rozpočtu odkrajuje aj na potreby pre školu. Mám pocit, že niektorí sa aj hanbia ísť si poprosiť materiál k THP pracovníkovi, respektíve k sekretárke a radšej tíško znášajú svoje náklady, len aby niečo tie decká naučili.
V iných povolaniach je samozrejmosťou zabezpečiť kvalitné pracovné podmienky pre dosiahnutie optimálnych výsledkov. V školstve sa mi zdá, že je to naopak. Ak učitelia znesú dosť veľa, tak prečo by nemohli zniesť ešte viac? A tak povolanie učiteľa klesá a klesá v spoločenskom rebríčku a pomaly je to už len adrenalínový šport. Úcta zo strany detí temer žiadna. Proste vedia o svojich právach a školy im len ustupujú pretože žiak = peniaze pre školu. Učitelia často znášajú urážky, ústne ataky a v súčasnej dobe už dosť často aj fyzické. Prakticky možno hovoriť o sociálnom a psychickom terore, kedy ich neochráni ani spoločnosť ani nadriadené orgány. Učitelia sa stávajú rukojemníkmi svojho povolania a nie je sa čo čudovať, ak rezignujú a prijímajú rozhodnutia už len so zvesenou hlavou.
Držím im palce, aby vydržali a možno sa už konečne aj poriadne ozvali. Pretože MŠ ich má v paži. Ako milo by ma prekvapilo MŠ, ak by namiesto drahých tendrov na nezmyselné programy či učebnice zakúpili učiteľom septembrový balíček základných materiálnych potrieb. Obsahoval by učiteľský zápisník, tri červené perá, tri modré, 5 balíkov kancelárskeho papiera a nedaj bože ešte nejaký poznámkový zošit, z čoho by už učitelia padli do kolien. Všetko by to vyšlo na možno 20 €. Ale aspoň by vedeli, že nie sú „iba“ učitelia, ale že si na ich prácu aj niekto spomenie. Je to tak veľa?
