Poďakoval sa a bolo. Čo ak by som si ju bol nechal? V živote mi to nenapadalo. Ten pocit z ľahko „zarobených“ peňazí sa mi voľajako vyhýba. Pravdupovediac, ani ho nechcem veľmi poznať. Som rád, ak si niekto odo mňa kúpi nejaký hrnček, či džbán. Vtedy mám veľmi dobrý pocit. Remeslo to má v súčasnosti ťažké. Tak mi to pripomenulo niekdajšie časy, keď ľudia medzi sebou komunikovali, normálne sa porozprávali. Remeselníci to vedia. Vo vlaku nebol problém spoznať kopu nových ľudí. Na ceste z Nitry do Sabinova počas mojich študentských čias nám ani nevadilo, že sme stáli a debatili. Neznámi ľudia boli odrazu známi.
Patrím skôr medzi komunikatívnych ľudí a rád sa rozprávam. Chýbajú mi časy otvorenejšej spoločnosti. Kedysi nás spájal jednotný nepriateľ vedúcej strany. Teraz nás rozdeľuje moc peňazí a postupný prechod k anarchii a dekadencii. Pravidlá prestávajú platiť. Slovo nestojí za nič. Ľudský život sa začal merať peniazmi a známosťami. Ľudia si asi naozaj potrebujú vždy nájsť nejakého nepriateľa.
Preto naozaj nebudem nikdy bohatý a budem sa s ľuďmi naďalej rozprávať. Nostalgii sa nedá zabrániť. Jeden ruský profesor povedal, že nikto z nás sa v skutočnosti nechce vrátiť do starých čias, pretože ak by mu bolo v súčasnej dobe horšie, určite by povstal. Sú to len pekné spomienky na časy minulé.
Možno mal pravdu. Koľko ľudí za poslednú dobu ste však spoznali pri obyčajnom rozhovore? Nie na Facebooku alebo na iných sociálnych sieťach? S koľkými idete von na kávu len tak pokecať, bez toho aby ste od dotyčného niečo chceli? Tieto prázdniny som si dal za úlohu začať navštevovať postupne starých aj nových kamarátov či známych. Len tak, ak budú mať čas na hodinku, či dve sa porozprávať.
Naozaj nie som až taký bohatý, aby som si mohol dovoliť strácať super ľudí, ktorých poznám. Vymením všetky reality šoua iné stupídnosti našej doby za chvíľu pokoja a smiechu s rodinou či kamarátmi.
