Naši poľnohospodári a potravinári sa môžu aj o zem hodiť a revať na plné ústa, no pravdy sa asi nedovolajú. Kedysi sme boli krajina poľnohospodársky nezávislá. Teraz dovážame temer všetko, zemiaky z Francúzsko s odpornou chuťou, jogurty , ktoré vydržia aj pol roka. Respektíve môžete ich konzumovať aj otvorené po týždni. Salámy, ktoré majú viac múky ako mäsa. Maslo, ktoré má len taký názov. Vinárov a pivárov ideme zaťažiť spotrebnými daňami. To asi preto, aby sa k nám dostávalo nekvalitné druhotriedne víno z juhu Európy a lacné a nekvalitné pivo. To, že kontrola potravín odhalila, že pod tým istým obalom sa nenachádza to isté v slovenských obchodoch, ako napríklad v nemeckých, je už dávno známa pravda. Len spotrebiteľ to nevidí. Najhoršie na celej veci je, že aj naše niektoré firmy začínajú prechádzať skôr na kvantitu a množstvový predaj, ako na samotnú kvalitu. Pretože inak by v tejto konkurencii pravdepodobne neprežili.
Prešiel som vyše 20 krajín v EÚ, navštívil farmy, potravinárske podniky, pekárne, čokoládovne... Na otázku, odkiaľ som, znela moja odpoveď - zo Slovenska. Všetci zo západu EÚ si myslia, že sme len taká rozvojová krajina. No po skúsenostiach či už z Portugalska, Francúzska či Talianska môžem len povedať, že naše pravidlá boli kedysi podstatne prísnejšie ako sú terajšie normy EÚ. Potravinový kódex je fajn, ale mal by platiť aj pre dovozcov. Málokedy vieme jednotlivé technológie výroby a dátumy výroby. Mráz uchová všetko aj tri - štyri roky a ty konzument sa nepýtaj, kedy som ja toho vola zabil! Ty len plať a konzumuj. Bič je upletený len na slovenských producentov. Podpora od štátu takmer žiadna. Ak sme mali možnosť čerpať finančné prostriedky z jednotlivých programov, prvé financie a projekty mali smerovať priamo do poľnohospodárstva a potravinárstva na modernizáciu týchto podnikov a ich výrobných procesov tak, aby mohli konkurovať zahraničným firmám. Načo ideme podporovať zahraničné firmy 50% ich nákladov? Prečo nepodporujeme domácu produkciu a našich výrobcov? Ak mi môžete poradiť, prečo je to tak, skúste. Ja som doteraz dôvody tejto ignorancie voči slovenským producentom nenašiel.
Ja osobne chcem jesť cesnak dopestovaný na juhu Slovenska, nie čínsky. Chcem si kúpiť broskyne vypestované v okolí Nitry. Chcem zemianky tradičných slovenských odrôd a chuti vypestovaných pod Tatrami. Chcem piť kvalitné slovenské vína a mušty dorobené zo slovenského viniča! To naozaj ako spotrebiteľ žiadam až tak veľa? Áno, žiadam. Pretože potom by sa museli kompetentným otvoriť oči a uši, aby počuli hlasy zanikajúceho poľnohospodárstva a potravinárstva na Slovensku. Naše družstvá a podniky ozaj nemôžu konkurovať dotovaným farmám a podnikom zo západu. Je pravda aj to, že je nutná reštrukturalizácia poľnohospodárstva a potravinárstva. Na manažérske miesta treba dosádzať kvalitných odborníkov, ktorí sa nám tiež vytrácajú. Preto chcem jesť našu bryndzu a nie žiadne „fejky“. Nezničme si to, čo je naše. Veď tí mliekari, ovčiari, bačovania a ani tie ovečky si nezaslúžia taký temný osud. Aj tak ich je už málo.
Takže bryndzovým haluškám česť, nech nám chutí jesť!
