Sú reformy naozaj potrebné? Nie, nie sú. Tu už pomôže len revolúcia a je potrebné začať od školstva základného. Pretože práve s týmto materiálom následne pracuje stredné a vysoké školstvo.
Škola ako nástroj vzdelávania sa veľmi otupil. Som z výrobného prostredia a prirovnám školu ku podniku. Žiaci sú pracovníci a vedúci sú učitelia. Dokonca sú tu aj odbory – ZRPŠ J. Prioritou podniku je výroba. V prípade žiakov – pracovníkov sú to získané vedomosti, ktoré budú uplatňovať v praxi. Čo však s pracovníkmi, ktorým sa nechce pracovať, sú drzí a agresívnia neplnia si svoje úlohy? V podniku jednoznačne letia von z práce - bez odstupného. Na ZŠ ich musíme nechať v práci hlivieť. Nielenže odoberajú štát a daňových poplatníkov o financie, ale sú mnohokrát agresívni bez akéhokoľvek náznaku chcenia.
Jednoducho, ak je niekto sprostí a nemá bunky na to, aby študoval, aspoň môže byť slušný a neznepríjemňovať okolie svojimi amatérskymi hereckými výkonmi z D-čkového hororu. V takomto prípade by pomohol len kurz prežitia v spoločnosti. Naučiť takéto indivíduá čítať, počítať, základy slušného správania a komunikácie a dosť. Ak by nezvládli ani to, smola. Jednoznačne by mala byť obmedzená povinná školská dochádzka do 9. triedy ZŠ. Možno aj tie deviatky boli chybou. Malo by sa vrátiť k modelu 8 ZŠ + 4 stredná + 5 vysoká. Dal som iba priemer štúdia. Také štúdium ako Bc. som jednoducho neuvádzal.
Chýba mi však v strednom vzdelávaní dĺžka štúdia 2 alebo 3 roky v rámci odborných učilíšť. U nás už každý chce byť manažér, agent s teplou vodou, právnik či sociálny pracovník. Výrobná sféra, služby a poľnohospodárstvo sú na ústupe. No práve výroba a služby posúvajú štát dopredu. Stávame sa čím ďalej viac banánovou republikou. Dobrého inštalatéra, murára či tesára už ani nenájdete. Ak áno, tak si zapýtajú takú mzdu, že im učiteľ môže len slepo závidieť.
Niektorí učitelia sa začali báť a čakajú, čo im prinesie nasledujúci deň. Rešpekt zo strany žiakov žiaden. Aj keby sa o neho snažili a boli naozaj dobrými, jednoducho partiu arogantných primitívov zvládnuť nemôžu. Tieto esá arogantnosti a tuposti to jednoducho vedia a využívajú vlastnú nedotknuteľnosť, pretože pre školu znamenajú peniaze.
Čo s tým? Pre výstrahu treba každý rok zopár takýchto príkladov vyraziť zo školy bez akejkoľvek milosti. Ak chceš doštudovať - zaplať si! Štát ti už jednu možnosť dal. Teraz je rad na tebe. Čo so školami, ktoré by to spravili? Jednoduchá vec. Ponechať im príspevky za týchto žiakov. To by bol stimul aj pre rodičov, aby sa začali viac zaujímať o svoje „ratolesti“. Prestať s výhovorkami, že sú hyperaktívni a neviem čo ešte a aké diagnózy im ešte vymyslia na tú jednu, a to lenivosť a absolútnu ignoráciu vzdelávania.
Kedysi som chodil do školy, pretože som sa chcel učiť a mojím snom bolo skončiť vysokú školu. Nebol som vždy vzorný žiak, ale učiteľov som si vážil. Tešil som do školy. Možno aj preto, že som mal šťastie na kolektívy a to od škôlky až po vysokú. Toto čo sa deje dnes, je zo strany žiakov či študentov iba nutné zlo, ktoré musia absolvovať, niekedy kvôli rodičom a niekedy vlastne ani nevedia prečo. Pretože dnešná spoločnosť vlastne už ani nič také ako kvalitné vzdelanie nepožaduje. Spoločnosti stačí titul a tak tu máme sociálnu prácu, bezpečnostný manažment...
Malá poznámka k súkromným školám. Ak v názve má niekto súkromné vlastníctvo, mal by si takúto prevádzku zabezpečiť zo súkromných zdrojov. Takéto školy by mali byť výstavnou skriňou a v mnohých prípadoch sú zberom odpadového materiálu. Teda ak rodičia chcú mať nejaký nadštandard, tak nech si za to zaplatia na súkromných stredných školách či univerzitách. Súkromné školy nech ukážu, že sa oplatí dať deti na tieto inštitúcie a že za svoje peniaze dostanú primerane adekvátne vzdelanie uplatniteľné v praxi.
