Raz som manželku prehovoril, aby išla so mnou na burzu do Viedne. Robila drahoty, čo my tam budeme robiť medzi deťmi, zase to bude hanba. No mýlila sa. Keď videla, že patrím k najmladším zberateľom, už zbadala môj iskrivý lesk v očiach a radšej mi kúpila jednu sériu do zbierky. Aby mala odo mňa pokoj na dlhší čas. Ale môžem vám garantovať, že nemá. To nemajú ani moji kamaráti či známi. Najviac ma vždy rozčúli, ak mi niekto povie „mala som toho plnú tašku, ale pri upratovaní som všetko vyhodila“. To je pre mňa – nadšeného zberateľa ako nôž do srdca. Čo ak tam bola práve taká figúrka, ktorá mi chýba do série?
Takto to ide rok čo rok. Vydávajú nové série a ja zbieram a zbieram. S čokoládou sa podelím, respektíve ju rozdám. Nejde mi o obal, ale o obsah! To je radosti, ak sa skompletizuje celá séria aj s variantmi. Prvá otázka od ľudí, ktorú dostávam, je – kde to skladujem? Moja odpoveď je - všade. Raz ma manželka aj s tými vajcami vyhodí von J. Zberateľstvo je hrozná vášeň, ale milá. Veď nefajčím, nepijem, tak aspoň niečo.
Nemôžem nespomenúť jednu príhodu z Berlína z obchodu práve s týmto artiklom. Jedna pani, tak okolo sedemdesiatky si tam vyberala aj s manželom figúrku asi hodinu a dookola sa pýtala, či nie je falošná. „Das ist Fählschung!“ Znelo obchodom a nás to celkom pobavilo. Niekedy je zberateľstvo aj veda. Je pravdou, že tie figúrky majú obrovskú hodnotu pre zberateľa, ale žiadnu pre tých, ktorý si to „dovolia vyhodiť“. Preto v prípade, ak vám nejaké takéto zbytočnosti ostali, nevyhadzujte ich! Nejako sa dohodneme a ja za to vytočím hoci aj džbán J.
Jednoducho - pre niekoho odpad, ale pre mňa pokladJ
