Hlavná myšlienka románu je vyjadrenie nezmyselnosti vojny, zbytočného umierania a ničenia ľudských hodnôt a s tým sa v tejto krajine stretnete na každom kroku. Aj keď sme sa maximálne snažili, aby sme si na dovolenke oddýchli, náš zrak neustále priťahovali zástavy, ktoré Arméni vztýčili za každého padlého vojaka - chlapca vo veku 18-20 rokov vo vojne spred dvoch rokov.
Niet divu, keď celý národ spomína na vojnu o náhorný Karabach, ktorá sa skončila iba nedávno a pritom zanechala prázdne miesto takmer v každej rodine, avšak domáci rovnako často spomínajú aj na genocídu spred 200 rokov. Neustále im ju totiž pripomína ich národný symbol - bájna hora Ararat, na ktorú sa môžu z druhej strany hranice s Tureckom iba pozerať. Všetci ľudia sú tichí, zasmušilí, dospelí sa nerozprávajú nahlas, deti sa nesmejú, nekričia, nepobiehajú, nezabávajú sa.
Videli sme krajinu, ktorá má úžasnú minulosť, ktorá prijala kresťanstvo o 30 rokov skôr ako rímska ríša a po ktorej kráčali kartáginský stratég Hannibal a aj Marco Polo. Je úžasné navštíviť pamiatku UNESCO, ktorú máte celú hodinu iba sami pre seba a až potom príde niekoľko turistov aj to domácich. Arménsko je neveľká, krásna krajina plná prírodných krás a historických pamiatok. Navštívili sme vodopády a prehistorickú jaskyňu v Lastiveri, kde môžete aj prenocovať v originálnych drevených chatkách. Lesná cestička je pre nenáročných turistov, skratka kolmo nad jaskyňou a popri vysokých zrázoch je vhodná skôr pre adrenalínových turistov.
Kúpali sme sa v jazere Sevan, navštívili kláštor Khor Virap, popíjali chutné vínko z miestnych viníc a koňak, ktorý vychválil aj Winston Churchil.
Strava je veľmi chutná, dobre sa najete všade, predovšetkým u domácich.
Hlavné mesto Jerevan je rušné.
Zbohom Arménsko. Nikdy nezabudnem na tvoje pálčivé slnko, krásnu krajinu a milých ľudí.
