Peniaze v súčasnej podobe sú jedným z najväčších klamstiev v histórii ľudstva. Peniaze. Na prvý pohľad tak jasná vec, o ktorej pomaly nikto vo vašom okolí nepochybuje. Peniaze sú samozrejmé. Peniaze musia byť. Bez peňazí sa nedá...
Je to ale skutočne tak? A čo presne sú peniaze? Viete odkiaľ pochádzajú a kde sa tvoria? Ak nie, tak prečo ich tak namáhavo zarábate bez tejto vedomosti...?
Pokúsme sa na ne pozrieť trochu inak.
Peniaze a teória
Peniaze sú typicky predstavované teóriou podľa ich funkcií:
peniaze ako zúčtovacia jednotka,
peniaze ako uchovávateľ hodnôt
peniaze ako prostriedok výmeny.
V podstate jednoduchý a krátky zoznam. Ale reálne peniaze v súčasnej podobe nespĺňajú tieto funkcie plnohodnotne súčasne. To je prvá dôležitá skutočnosť, ktorá sa prejavuje najmä počas hospodárskej recesie. Ak teda majú peniaze uchovávať hodnotu, pri tomto hospodárskom poklese majú ľudia tendenciu zadržať nejaký objem peňazí (na horšie časy). Týmto kolektívnym, podvedomým, "racionálnym" rozhodnutím sa obmedzuje funkcia peňazí ako prostriedku výmeny a dochádza k ešte hlbšiemu prepadu hospodárskej aktivity v ekonomike. Veľmi zjednodušene povedané.
Táto skutočnosť súvisí s ďalším fenoménom, ktorý zostáva nepovšimnutý. A tým je monopol peňazí. Presnejšie monopol na vydávanie (emisiu) peňazí do obehu. Jedným z ekonómov, ktorý poukazovali na monopolizáciu peňazí ako na negatívnu záležitosť pre ekonomiku bol Fridrich August von Hayek z tzv. rakúskej ekonomickej školy. Výrok opisuje jeho základnú myšlienku:
"Trhové hospodárstvo by mohlo lepšie rozvinúť svoj potenciál, ak by sa zrušil štátny monopol na tlačenie peňazí."
V tejto súvislosti si v porovnaní s dnešnou realitou dovolím nesúhlasiť s dobovým výrokom Hayeka. Kvôli jednej veci. Monopol na emisiu (tlačenie) peňazí v dnešnej dobe nemá štát, ale systém komerčných bánk.
So vznikom centrálnych bánk nezávislých od štátu a najmä tvorením sústavy komerčných bánk sa prakticky štáty vzdali svojho dosahu na štátne peniaze. Občania sa vzdali. My sme sa vzdali. Peniaze nie sú naše. Nerozhodujeme o nich. Ale pokúsme sa nestratiť niť.
Naspäť do histórie
Krátky exkurz do histórie nám poskytnú názorné videá, ktoré odhalia základné fakty a zrýchlene v skratke opíšu vývoj peňazí do formy, ako ich poznáme dnes. Obidve spolu súvisia, jedno predstavuje peniaze z americkej perspektívy a nedávnej situácie v USA (hypotekárna kríza) spolu s historickým pohľadom na vývoj bankovníctva, druhé nám predstavuje štandardné fakty o forme emisie prostredníctvom systému komerčných bánk. Obe tak trochu ako rozprávky. Ich koniec ale nevyzerá šťastne...
Takže čo sa deje? Dáva vám to zmysel? Žijeme v historickej hre, ktorá je v kurze obdobie presahujúce stáročia. A podľa všetkého to vyzerá tak, že sa blíži k záveru. Nech už je akýkoľvek.
Vývoj peňažného systému
Je jasné, že storočná hra a stratégie prenášané z elít na ich potomkov prechádzali rôznymi fázami. Najmä história Wall street a USA je v tomto smere pre dnešnú realitu určujúca. Postupné premiešavanie historického náskoku bánk z minulosti s vplyvom priemyselných elít 19.storočia spôsobil nárast vplyvu tejto skupiny a táto "kasta" sa stala viac kompaktnou. Kompaktnou a mocnou.
Pre zaujímavosť. Americký prezident Woodrow Wilson podpísal v roku 1913 tzv. Federal Reserve Act, zákon, ktorým sa stala americká centrálna banka (FED) súkromnou spoločnosťou. A súkromným spoločnostiam ide vždy o ZISK. O pár rokov neskôr prezident povedal:
"Som veľmi nešťastný človek. Nevedomky som zruinoval moju krajinu. Veľký priemyslený národ je kontrolovaný systémom dlhu. Rast krajiny a, následne, všetky naše aktivity sú v rukách niekoľkých ľudí. Stali sme sa jednou z najhoršie riadených, jednou z najkompletnejšie kontrolovaných vlád v civilizovanom svete. Už viac nie sme vládou slobodných názorov, nie sme viac vládou presvedčenia a voľby väčšiny, ale vládou názoru a nátlaku malej skupiny dominantných ľudí."
Nie je vôbec žiadnych pochybností, že dnes má finančný priemysel priamy vplyv na politiku USA a na celosvetovú ekonomiku. K tomu treba dodať. So zvyšovaním vplyvu finančného kartelu reálna ekonomika ako keby strácala význam. A často pozorujem, ako sa za ekonomiku pokladajú finančné ukazovatele a stav akciových trhov, čo je kompletne zvrátené.
Prečo sa zaoberať podstatou peňazí
Dotýka sa vás nezamestnanosť, nevhodné pracovné podmienky, nedostatok voľného času, zlý zdravotný stav, znečistené životné prostredia, úpadok školstva, kriminalita, chudoba, občianske nepokoje...? Dotýkajú sa nás, každého jedného z nás. Celosvetová hospodárska kríza, zvyšujúca sa cena potravín, upaľujúci sa ľudia a revolúcia v arabskom svete. Aj to je dôsledok ilúzie peňazí a vykorisťovania sveta hrstkou ľudí, ktorý tento systém budovali celé generácie...
Za myšlienky v tomto článku by som bol zrejme považovaný za blázna ešte pred pár desiatkami rokov. Ale som nesmierne vďačný, že môžem žiť v tejto dobe, slobodne sa vyjadrovať a slobodne sledovať ľudí z celého sveta u mňa v izbe, dokonca ich kontaktovať na druhom konci sveta a diskutovať s nimi. Žijeme v revolučnej dobe. Myšlienky a pravda sa rýchlo šíria. A pravda sa dostáva aj do oblastí, ktoré boli pre podobné myšlienky doposiaľ uzatvorené. Jedným z príkladov je okrem iných aj český ekonóm Tomáš Sedláček a jeho krátke pripomenutie a úvaha o podstate peňazí. Zrejme najjednoduchšie by vám históriu mohla priblížiť alegória o peniazoch s príznačným názvom: Chcem celú zem plus 5% navyše! Naozaj doporučujem.
Riešenie?
Existencia úroku je hriech. Islamské bankovníctvo je v tomto smere svetlá výnimka z dnešnej na úroku založenej praxe. Prežíva veľmi spoľahlivo obdobia, v ktorých banky postavené na úroku strácajú a padajú. Ďalšou bezúročnou spoľahlivo fungujúcou a rozrastajúcou bankou je švédska JAK Medlemsbank, kde vlastníkmi banky sú samotní vkladatelia, čo vnáša do systému komunitný charakter. Komunitné bezúročné bankovníctvo je rozumný systém, ktorý obmedzuje inflačné tlaky. To znamená, úrok nevystupuje ako premenná, ktorá tlačí na ľudí ako v našom príbehu o celej zemi a 5% navyše. Je to teda aj v dnešných podmienkach relatívne stabilné a stále riešenie.
Ale ako je to v našich zemepisných šírkach? Jednoducho. Neudržateľne. Čo s tým? Jedna z ciest môže byť takáto, aj keď podľa mňa prechodná: zotročenie môže odvrátiť peňažná reforma, ktorá dostáva reálne kontúry aj prostredníctvom konkrétnych návrhov právnych noriem (Douglas Carswell, Anglicko, UK House of Commons, 15.9.2010), ktoré by mali zabrániť súkromnej emisii peňazí prostredníctvom sústavy komerčných bánk.
Pre zaujímavosť ďalší výrok týkajúci sa emisie v dnešnej podobe:
"Obávam sa, že bežnému občanovi by sa nepáčilo, keby mu bolo povedané, že banky môžu vytvárať a vytvárajú peniaze. A tí, ktorí ovládajú peniaze národa, tiež riadia politiku vlád a vo svojich rukách držia osudy ľudí." Reginald McKenna (1863 – 1943)
Späť k podstate
Peniaze vznikli ako prostriedok výmeny. To znamená, ja niečo mám, niečo som vyprodukoval, niečo rád robím, tak tento výrobok, či službu vymením. Takže cieľom je zvýšiť si množstvo služieb a tovarov, ktoré sa mi nepodarilo zadovážiť, či ktoré neviem urobiť sám. Peniaze ako nejaké médium malo tieto výmeny uľahčiť. Peniaze v pravom slova zmysle sú teda len informácia o vzájomnom pomere. Ale ako to vyzerá dnes? Pracuje sa pre peniaze...najlepšie je zarobiť peniaze bez vôbec žiadneho prínosu. Špekuláciou. Špekulácia tvorí 9 z 10 obchodov, ktoré sa realizujú na svete. Niekde sme urobili chybu...
Každému, kto sa chce dozvedieť a nájsť iné pohľady na peniaze doporučujem pozrieť si dokument Skrotenie peňazí (The Money Fix). Takisto je základom štúdium knihy Bernarda Lietaera Budúcnosť peňazí, ktorá mapuje konkrétne príklady a formy peňazí, ktoré vo svete fungovali, fungujú a prekvitajú.
Pochopme teda ilúziu, ktorú máme rovno pred nosom. Ilustruje ju jeden rozhovor s mojím dobrým priateľom, ktorý argumentoval, že skrátka stále bude treba mať na chleba. Odpovedal som: Nie je treba mať na chleba. Je treba mať chleba samotný.
Ak správne pochopíme mechanizmus, dôsledne si uvedomíme samotnú podstatu peňazí, som presvedčený, že svet sa zmení. K lepšiemu. Je to systematický problém, ktorý podporujeme svojou nevedomosťou. Tak do toho. Všetko je nám k dispozícii, len si to musíme konečne uvedomiť. Držím nám palce.
Všetko dobré! Filip
