Vždy, keď sa rozpíšem, neviem prestať. Ale tentokrát nie. Po období frustrácie, keď som síce vedel, že ľudia nemôžu mať vždy rovnaký názor, ale nevedel, že kvôli nemu aj často osočujú tie iné, chcem pridať niečo krátke. Niečo zo srdca.
Po dni plnom zvláštnych pocitov, po týždňoch myšlienok, po mesiaci predstáv. Po období, kedy moja duša len tak chodí a nechápe, čo okolo nej človek robí, chcem povedať len jedno. Ľudia, majme sa radi, dokážme sa prosím rozprávať a počúvať sa ... ďakujem ... vám, aj sám sebe ...