Nechcem tu porovnávať systémy, píšem o mojom pohľade a mojich myšlienkach. A píšem o potrebnej zmene uvažovania v kontexte spomínaných reakcií a problematiky životného prostredia.
Čo mňa osobne najviac zaujalo. Ľudia staršej generácie boli vo väčšine prípadov, podľa môjho názoru, zvyknutí na paternalistickú úlohu štátu v spoločnosti. V skratke, spoliehali sa, že o ich životné prostredie sa postará niekto iný. A zrejme to tak bolo vo viacerých oblastiach. Nebudem rozvíjať, prečo tomu tak bolo (prostriedok kontroly zdrojov a následne ľudí, zviazanie potrieb, umelá ponuka, totalitné, mocenské pôsobenie). Neviem, aké bolo hospodárenie s lesmi v období socializmu, nedokážem povedať, či dobré, či zlé, rád sa dozviem. Chcel som len naznačiť mieru osobného uvedomenia si, že lesy, ako zdroj, niekto spravuje. Za nás...
Ešte k strednej generácii, tej mojej. Žije v skutočne zaujímavom období. Fundamenty socializmu sa jej dotkli priamo, ale dovolím si tvrdiť, že silnejšie nepriamo rodičmi, ich názormi, ľuďmi v okolí...a musela si hladať svoju cestu. Sem tam sa zastaviť a pozorovať veci okolo odznova. A odznova si ich premyslieť. Aj keď každý máme svoju cestu, situácia tejto strednej generácie je veľmi dobrodružná a pochopenie nových súvislostí je podľa môjho názoru kľúčové.
O to viac kľúčové, pretože demokracia, ktorá sa u nás začala "formovať" po revolúcii a postune veľmi rýchlo prechádza štádiami, ku ktorým sa v západných krajinách dopracovávala storočia, zanechala stopy na generácii, ktorú nazvem mladšia. Tá bola oplyvnená dvojnásobne. Prvým vplyvom bolo doznievanie starých foriem myslenia a skúseností ako zotrvačný vplyv okolia. Ktorý sa postupne prelínal s vplyvom druhým...dovolím si tvrdiť o mnoho silnejším.
Nový spoločenský systém prišiel odrazu. Divoký západ ekonomickej transformácie nás ochudobnil všetkých, o tom by to ani tak nebolo. Ale čo je horšie, demokracia a najmä globalizácia so sebou priniesla aj iné vplyvy, ktoré sa postupne v tomto čase dostávajú napovrch a začínajú sa bytostne dotýkať každého z nás. Musím povedať, že nie všetky su pozitívne. V našich školách sa zatiaľ deti neučia počítať obsah povrchu cukríka M&M's, či CocaCola zatiaľ nesponzoruje školské projekty. Ale dovolím si tvrdiť, že to nebude dlho trvať...
Čo chcem ale povedať. Práve títo ľudia začínajú byť cieľovou skupinou, ktorá má zabezpečiť zisky podobných spoločností v budúcnosti. Spriaznenosť s obchodnými značkami sa dnes stáva tak silnou dogmou, že môže mať za následky depresie a pocity menejcennosti a často je kritériom hodnoty, úspechu človeka. Hlavný vysielací čas mnohých televízií je len výkladnou skriňou brakov, ktoré sú zamerané na plytkú zábavu a najmä zisk. V týchto časoch je to evidentné, pri súčasnej skladbe talentšialenstva. Argument, ktorý by mnohí na tomto mieste použili, je o slobodnej vôli človeka. Áno, je to najvyššie právo a výsada, ktorú rešpektujem. Ale ako sú slobodné deti, ktoré sa stávajú terčom podobnej manipulácie ešte skôr, než vyjdú z brán materskej školy? Všimli ste si, koľko deciek má v prvej triede školské tašky s kreslenou postavičkou? Disney je jednou z najväčších korporácií, ktorá zarába aj preto, že tie deti tieto veci úpenlivo chcú (googli nugging factor) a najmä rodičia zaplatia...ale to som odbočil.
Veľmi dôležitým je práve uvedomenie ozajstnej slobody. Tá sa dnes popisuje možnosťou výberu z možností, ktoré človek má. Ale pýtam sa, poznáme skutočne všetky možnosti? A ako vnímame váhu jednotlivých z nich, keď si uvedomíme psychologické masírovanie mysle človeka od útleho veku?
Cenzúra sa deje aj dnes. Ale nie je direktívna, ale skrytá. O to účinnejšia...deje sa prostriedkami moci, najmä tej ekonomickej. Dnes sa píše v dennej tlači aj o finančnom pozadí dnešných televízií. Prečo to nechceme vnímať? Pýtam sa potom, aké informácie dostávame? Ako chceme žiť? Podľa seba, či podľa niekoľkých iných?
Táto téma súvisí s myšlienkou, ku ktorej som sa chcel dostať. A tou je zosmiešňovanie, bagatelizácia, vytesňovanie niektorých tém mimo spoločenský pohľad. Témy ako poľnohospodárstvo, záhradkárstvo, alternatívne zdroje, ale aj samotné informácie o ich správe, skrátka vo večerných správach neuvidíte. Neuvidíte, že je možnosť sa uživiť vo veľkej miere z vlastných zdrojov (permakultúra), že je možnosť postaviť si domy, ktoré nevyžadujú dodatočnú energiu zo sietí (earthship), že prírodné materiály majú minimálne rovnaké tepelno izolačné vlastnosti ako moderné "biznis" stavebné materiály (mimochodom stavebníctvo je odvetvím prispievajúcim najväčšou vytvorenou sumou k HDP)...čo je horšie, téma alebo aktivita ako je záhradkárstvo je zosmiešňované a odsúvané do niečoho prežitého, špinavého, pracného až otrockého, nevznešeného a neohrabaného. Len malá vsuvka. Počuli ste už o reakcii rastlín na myšlienky človeka? Schopnosti uspôsobiť zloženie plodov aktuálnemu stavu organizmu človeka? Svoju existenciu radšej dávame do rúk viery v neosobné distribučné siete a globálnych producentov potravín kumulujúcich jedinú vec - zisk. Už ste niekedy premýšľali nad tým, čo by sa stalo, keby napr. nedorazili mesiac kamióny s potravinami do obchodných centier? S plynom už máme malé skúsenosti...
Svoje prežitie sme vsadili na jednu kartu. Že všetko bude fungovať bez problémov, aj keď tušíme, že problémy sú. Podľa mňa budú horšie.
Ale späť k lesom.
Akcie podobného typu ako tá naša kútska, sa začínajú množiť. Čomu som naozaj veľmi rád a som rád, že priťahujú aj ľudí, ktorí patria do generácie práve tej mladej. Napriek móde environmentalizmu vyjadrím presvedčenie, že je to len začiatok. Že podobné akcie nezostanú len v trendy ošatení a marketingu. Že v budúcnosti nezostanú len pri Vyčistíme naše lesy, ale pôjdu ďalej. Vysadíme naše lesy! Rozumne obhospodárime naše lesy udržateľným spôsobom! (googli forest stewardship council) Pretože sa to dá...
Prečo práve lesy? Zjednodušene poviem...lebo prežitie. Často sa vyskytuje príklad Veľkonočného ostrova, ktorý je zaujímavým príbehom jednej spoločnosti. Bohužial, môže sa vysvetľovať ako alegória k dnešnej dobe. Aj keď my zatiaľ žijeme.
Ľudia na tomto ostrove boli rozdelení do klanov, kmeňov. Mali na ostrove spoločný kameňolom zvaný Rano Raraku. Ten bol pre všetkých spoločný. Jednotlivé kmene a ich náčelníci sa snažili vytesať najlepšie sochy, ktoré každý z vás určite už videl, aby tromfli ostatné kmene. Tieto sochy majú obrovskú hmotnosť, a samotná myšlienka celého zhotovenia a presuny, ktoré sa niekedy rátali na kilometre, sú až nepredstaviteľné. Títo ľudia a ich spoločnosť sa zasekli v neprestajných preťahovačkách o najväčšiu sochu (neskôr aj s najväščím niekoľkotonovým klobúkom)...spotrebovali na to obrovské množstvo zdrojov, energie a čo je doležité, dreva. Kolaps bol neodvratný, keď erózia,dôsledok odlesneného územia, zničila pôdu, nebolo možné vypestovať potraviny, postaviť domy a ani lode na rybárčenie. Skončilo to hladomorom, kanibalizmom a zánikom civilizácie na Veľkonočnom ostrove.
Podobne dopadlo viacero spoločností a viacero spoločností sa rúti do podobných problémov. Nelegálne ťažby v indonézii, devastovaná austrália, miznúci prales v brazílii, takmer bezlesie na haiti...len niektoré z príkladov.
Väčšina spoločností, ktoré zvrátili negatívne trendy a zachránili svoju existenciu, postupovali direktívnym zásahom zhora. Často aj vďaka mocným vladárom, či diktátorom, ktorý pochopili dôležitosť lesného pokryvu zeme (napr. začiatok správy lesov v nemecku v 16.st., šógun Tokugawa v Japonsku v 17.st, prezident Balaguer v Dominikanskej republike v druhej polivici 20.st.). Ale nájdu sa príklady, kedy si to ľudia uvedomili samy. Ale uznajme, aký je to rozdiel. Uspeli domorodé kmene na Novej Guinei, obyvatelia malého ostrova Tikopia v tichomorí. Teda ľudia bezprostredne spätí so svojím blízkym prostredím.
Aj keď problematika je značne širšia a uviedol som len náčrt niektorých súvislostí, je jasné, že naše vedomie by sa malo zmeniť. Okrem toho, že existujú spôsoby, ako zodpovedne využívať obnoviteľné zdroje ako sú aj lesy, existuje aj iný rozmer vedomia. Život. Príroda. Prostredie, ktoré je človeku vlastné od jeho stvorenia. Les a stromy sú zásobarňou energie. Poskytujú prístrešie, teplo, ale aj vlhkosť a živiny. Preto sledujme svoje potreby, vnímajme a hľadajme...
Nech je akcia vyčistime naše lesy impulzom. K zmene vedomia, zmene života. Nech nás spojí a motivuje k spolupráci...nech nás zbaví manipulácie a nech precítime blízkosť prírody, života, slobodnej sily skupiny ľudí. Ja chcem žiť slobodne. A toto je cesta k oslobodeniu...
Uz dogmaticky nestavajme väčšie sochy...
Filip
