Na úvod blogu by som opäť rád poďakoval všetkým, ktorých zaujali moje blogy v uplynulom roku. Niektoré moje zážitky zaujali administrátorov a boli propagované na hlavnej stránke SME.sk, preto bolo čítajúcich aj komentujúcich viac ako obvykle.
Rok 2017 bol pre mňa veľmi komplikovaný najmä čo sa týka pracovnej/študijnej oblasti. Práve preto som si na práve skončený rok neplánoval nič veľké a bral to skôr deň po dni. Myslel som však, že náročné obdobie bude trvať iba prvých približne šesť mesiacov. Nakoniec bolo rozdelené na prvé štyri a posledné dva mesiace roka.
Rovnako ako po minulé roky, aj tento rok som anglickú verziu tohto blogu poslal do blogového projektu amerického fotografa Jima Goldsteina. Princíp projektu je jednoduchý. Každý kto sa chce zúčastniť, zostaví koncoročný výber jeho najlepších/najobľúbenejších/najmilších fotiek a výsledok vo forme blogu, či galérie odošle prostredníctvom formulára. Začiatkom januára je potom zverejnený zoznam všetkých blogov, ktoré stihli ich autori prihlásiť. Je to dobrý spôsob vidieť celoročnú prácu ľudí, ktorých ste predtým nepoznali a spôsob nadväzovania nových virtuálnych alebo aj osobných kontaktov.
Poznámka: v blogu budem odkazovať na niektoré staršie články, ktoré som počas roka publikoval tu na blogu alebo v galériách na svojej osobnej stránke (v angličtine).
Rok 2017 pre mňa začal v podstate ešte v roku 2016. Na jeho konci sa v Národnom biatlonovom centre v Osrblí konalo prvé kolo Majstrovstiev Slovenska. Táto akcia je vzhľadom na svoju "atraktivitu" zaujímavá naozaj iba pre hardcore biatlonových fanúšikov. Avšak v krásnom zimnom počasí, aké v ten deň panovalo, sa dali urobiť naozaj krásne fotky. Akcie sa okrem našich najväčších ženských hviezd zúčastnila v podstate celá seniorská reprezentácia. Do výberu dávam foto Jany Gerekovej, ktorá sa po sezóne 2016/2017 rozhodla ukončiť aktívnu kariéru.
Vo februári bolo potrebné urobiť kľúčové rozhodnutie. Jedno dopoludnie strávené opäť na biatlone plus možnosť stihnúť ďalšie fotografické aktivity alebo tri dni strávené v neslávne známej "neandertálskej skupine". V rovnakom termíne sa totiž konal biatlonový IBU Cup aj súboje Davisovho pohára medzi Slovenskom a Maďarskom. Keďže naši tenisti až hanebne prehrali s Maďarskom prvá možnosť sa ukázala ako správna.
IBU Cup v Osrblí obohatil svojou účasťou nórsky reprezentant Tarjei Boe. Starší zo slávnej bratskej dvojice sa do súťažného kolotoča vrátil po dlhšej pauze spôsobenej zraneniami. V dramatickom závere nakoniec vybojoval druhé miesto.
Medzi pretekármi sa nestratil ani Matej Kazár, ktorý úspešne odolal tlaku konkurencie a v celkovo pekných pretekoch vybojoval šieste miesto.
Fotka mesiaca Marec vznikla v noci, respektíve neskoro večer. Hoci moje staršie nočné fotky získali viaceré pochvalné komentáre a aj nejaké to ocenenie, novšie fotky mi chýbali. Rozhodol som sa preto prefotiť jednu staršiu scénu s ktorou som po kvalitatívnej stránke nebol spokojný. A keďže som doteraz nemal v kolekcii čiernobielu nočnú fotku, voľba konečného spracovania bola jasná.
V hektickom apríli som si našiel čas na fotenie Fed Cupového stretnutia Slovensko:Holandsko. Našim dievčatám však postup do 1. svetovej skupiny tesne ušiel. S Holandskom prehrali tesne 2:3. Pred nedeľňajšími zápasmi bola ocenená naša fedcupová rekordérka Daniela Hantuchová. Od Medzinárodnej tenisovej federácie si ako vôbec prvá naša reprezentantka prevzala Cenu za oddanosť v Pohári federácie. Túto cenu môže získať iba hráčka, ktorá za svoju krajinu odohrá minimálne 20 stretnutí vo Svetovej skupine alebo 40 stretnutí Pohára federácie na akejkoľvek úrovni. Ako sa neskôr ukázalo, bola to jedna z posledných príležitostí vidieť Danielu ako aktívnu hráčku. V júni sa rozhodla ukončiť aktívnu kariéru. K Daniele sa ešte v rámci tohto sumarizačného blogu vrátim.
V máji sa okrem príjemného leteckého dňa v Dubovej konal aj ďalší ročník tenisového turnaja Empire Slovak Open v Trnave. Práve tu si dovolím vysloviť jednu predpoveď: V Trnave sme videli dve budúce superhviezdy ženského tenisu. Češka Markéta Vondroušová si v 19-rokoch dokráčala pre titul a iba 16-ročná Anastasia Potapová z Ruska tesne vypadla v semifinále. O týchto dvoch hráčkach budeme v najbližších rokoch rozhodne veľa počuť.
V júni som sa opäť naháňal za pekným obilím. Väčšinu mojich pokusov však opäť raz zmarilo nezvykle veterné počasie. V jeden večer som však bol odmenený.
V rámci pracovne nabitého júla som si našiel čas aj na niektoré súkromné projekty. Vôbec po prvý krát som navštívil preteky letného biatlonu na kolieskových lyžiach. Koncom mesiaca som navštívil tradičné jazdecké podujatie v krásnom areáli v Šamoríne. Aj keď v porovnaní s minulými rokmi samotná kvalita parkúrov (aspoň čo sa týka fotenia) výrazne pokuľhávala. Highlightom však bola dvojdňová návšteva Banskej Štiavnice. O letných strastiach a útrapách som sa viac rozpísal v cestovateľskom fotoblogu.
August priniesol radosti aj útrapy. Dopoludnie strávené so švajčiarskou hviezdou Belindou Bencicovou bolo určite jedno z najpríjemnejších fotení, aké som doteraz absolvoval. Koncom mesiaca sa konali aj tradičné letecké dni SIAF 2017. V rámci tohtoročného programu sa mi najviac páčila skupina Pterodaktyl Flight lietajúca na replikách/modeloch lietadiel z 1. svetovej vojny. Vzhľadom na viaceré avizované "megaatrakcie" som sa rozhodol navštíviť až nedeľný program. Bombardér B-1B Lancer bol však obrovským sklamaním. Následne som konštatoval, že radšej sa malo ísť na sobotný program. Veľmi ma potešil jeden z mnohých komentárov pod článkom od pravidelného čitateľa "Už som sa bál, že tento rok fotky nebudú." Teší ma, že aj takéto, pre mňa iba dobrovoľné voľnočasové aktivity, majú svojich čitateľov a ešte raz ďakujem za priazeň.
Aj s odstupom mnohých mesiacov neviem, či má vôbec zmysel akokoľvek sa vyjadrovať k diskusii k výstave Body:The Exhibition (to sú tie spomínané augustové útrapy). Snáď len: lepšie raz vidieť ako sto krát počuť. Zároveň si myslím, že podobná výstava sa už u nás neuskutoční, keďže v Českej republike medzičasom takéto výstavy zákonom zakázali. Zároveň verím, že vďaka pokrokom v 3d tlači budú na výstavách už iba umelé modely a tým pádom žiadny priestor na kontroverzie. Osobne sa už ale žiadnej podobnej výstavy so "živými" exponátmi zúčastniť neplánujem.
Fotograficky hektický september priniesol okrem iného aj rodinný výlet do Vysokých Tatier. Počas peknej túry na Veľké Hincovo pleso sa mi podarila fotka, ktorú som plánoval použiť v doteraz nepublikovanom blogu venovanému vode v našich národných parkoch. Blog možno zrealizujem niekedy v budúcnosti, nateraz musí stačiť aspoň tá jedna fotka.
V októbri sa mi konečne podarila jedna dlho plánovaná fotka z Trnavy. Mojich kamarátov zo slovenského Ríma som vetou "Konečne si už musím ísť odfotiť Hrubý kostol" musel rozosmiať aspoň päť alebo šesť krát. V jeden októbrový piatok však všetko do seba zapasovalo a ja som sa ocitol na celkom rušnej ulici Mikuláša Schneidera-Trnavského. Vďaka viacerým dlhým expozíciám vzniklo nakoniec niečo takéto:
November sa niesol v znamení už predtým spomínanej Daniely Hantuchovej. V strede mesiaca sa konal jubilejný 10. ročník tenisovej exhibície, na ktorej sa Daniela v prítomnosti dlhoročnej kamarátky a súperky Kim Clijstersovej, Tommyho Haasa a Dominika Hrbatého lúčila s aktívnou kariérou. Po odohratí poslednej loptičky vo dvojhre proti Clijstersovej prišli aj slzy. Smutný a zároveň zvláštne krásny moment. Skrátka zmiešané pocity aj pre Danielu, aj pre nás, jej dlhoročných fanúšikov.
December bol už naozaj hektickým a nervóznym mesiacom. No prvú bohatú snehovú nádielku som si nemohol nechať ujsť. Dlhšie plánovanú kompozíciu mi vylepšil aj vhodne umiestnený Mesiac (takmer v splne). Žiaľ ďalšieho snehu sme sa v našich zemepisných šírkach nedočkali a v čase písania tohto blogu počasie skôr pripomína jar ako prvý zimný mesiac.
Keďže december je časom bilancovania a hodnotenia, rozhodol som sa po prvý krát zahlasovať aj v ankete Športovec roka. Hoci členom Klubu športových novinárov som už niekoľko rokov, doteraz som túto výsadu (a do istej miery aj povinnosť) nevyužíval. O hlasovaní som uvažoval už minulý rok, no kvôli akejsi predtuche "shitstormu", ktorý minuloročné hlasovanie prinieslo, som to nechal tak. V kategórii jednotlivcov som "trafil" osem z desiatich mien a pozície týchto ôsmich mien sa veľmi neodlišovali od ich skutočných pozícii. S odstupom času priznávam chyby v hlasovaní kolektívov. Tu som mal hodnotiť v inom poradí, ako som uviedol na hlasovacom lístku.
Na poslednú chvíľu som sa do oboch verzii blogov rozhodol pridať fotku, ktorá vznikla iba dva dni pred koncom roka. Úžasný západ slnka v krásne zasneženej Španej Doline som jednoducho nemal srdce odložiť na inokedy. Ako cezpoľný fotograf som sa nesmierne tešil, keďže v ten deň dostala Banská Bystrica a celý región Horehronia bohatú snehovú nádielku. Keďže som sa v ten deň pohyboval v okolí, oplatilo sa vynaložiť ďalšie úsilie a trochu nafty. V blogu prezentujem skorší "žltý západ Slnka".
Počas dlhých jesenných večerov som sa vrátil aj k niektorým starším fotkám. Vďaka komunikácii s českou opernou speváčkou Michaelou Katrákovou, ktorá v roku 2013 účinkovala v Open Air Opere La Traviata, som sa vrátil k fotkám nielen z tejto opery, ale aj k o rok staršej sade z opery Carmen. Najmä Carmen s odstupom času skutočne potrebovala značný "facelift". Vďaka archivovaným RAWom a lepším editačným schopnostiam sa na to už "dá pozerať".
Želám Vám všetko dobré v roku 2018. Sám neviem, čo nadchádzajúci rok prinesie. Po prvý krát som si zostavil naozajstný zoznam fotení, ktoré by som chcel absolvovať. Uvidíme, koľko sa mi z neho podarí realizovať.
Šťastný nový rok 2018!
