Toto miesto mi veľmi prirástlo k srdcu, najmä vďaka jeho neobyčajnému "obyvateľovi". Určite sú na svete aj krajšie a najmä väčšie stromy, no tento svojim unikátnym tvarom a celkovou stavbou pôsobil veľmi zvláštne, staro, akoby tam bol celé veky, prestál búrky, sneh aj horúčavy a vždy mal krásny výhľad nespočetné množstvo farieb, ktoré sa objavovali pri východoch alebo západoch Slnka. Teraz však jeho značná časť leží pri jeho koreňoch. Príčinou bol zrejme vietor, ktorý aj v toto ráno rozháňal masy oblakov a na horizonte sa miešala modrá s purpurovou.
V plnej kráse dodával miestu akési čaro ďalekého, no zároveň blízkeho. Kopy oblakov a na prvý pohľad nekonečný priestor vytvárali pocit, že kúsok za horizontom je už iba povestný plot, na ktorom je pribitá tabuľa "pozor, koniec sveta, prosím otočte sa".
Vďaka zvláštnemu tvaru konárov vyzeral ako figúrka kľačiaceho šamana, privolávajúceho búrkové mračná.
A čas akoby na tomto mieste vôbec neexistoval...
Hoci sa všetko s väčšou či menšou rýchlosťou mení, vôbec ma nenapadlo, že sa zmení práve toto miesto. Za pár rokov sa možno pominie úplne, tak ako my všetci...
