Vtedy mi to neprišlo, nepremýšľala som a ani nevedela, že pokiaľ nie je moje vnútro v súlade s tým, čo hovorím, vždy sa prebije to, čo je silnejšie, to o čom sa vedome presviedčam.
Viete kedy najčastejšie zistíte, že vaše vnútro sa bije s vašim vonkajším ja? Práve vtedy ak máte pocit, že vám bolo ublížené a to je väčšinou vo vzťahu k človeku, pretože máme pocit, že ublížiť nám môže iba iný človek.
Hlavne my ženy hráme pred mužmi celý život divadlo v podobe rôznych presvedčení....nevadí, že ma nechce, nevadí, že nejde so mnou na koncert, nevadí, že zrušil schôdzku, je jedno, že si nevšimol, že som upratala alebo nepochválil večeru. Navonok sa tvárime, že nám je to jedno, navonok dávame na javo ľahostajnosť alebo hnev, aj hnev je určitý prejav toho, že naše vnútorné ja, chce niečo celkom iné.
V mnohých vzťahoch som využívala klasickú ženskú rafinovanosť, aby som dosiahla čo som chcela, pretože mi to prišlo najjednoduchšie. O nás ženách sa vraví, že sme rafinované potvory a s poľutovaním musím povedať, že to je naozaj pravda. Dokážeme vydierať mužov, len aby sme dostali čo chceme.
Pred nedávnom som dostala otázku, či rada hovorím v hádankách a to som bola presvedčená, že som podala jasné vysvetlenie situácie. Vtedy som si uvedomila, že zase riešim v sebe niečo typicky ženského. Muži rozmýšľajú jednoducho, to nie je pre nikoho nič nové, ani pre mňa, ale cez to všetko im to práve my ženy komplikujeme tým, že niečo iné povieme a niečo iné cítime a potom sme nešťastné,sklamané a nahnevané ak nedostaneme to, čo sme chceli, ale niečo celkom iné. Na rad prídu slzy a vydieranie partnera, výčitky, vyhrážania.
Toto všetko by mohlo zmiznúť,keby si ženy uvedomili, že je zbytočné hrať akékoľvek hry, že je zbytočné zastierať svoje pravé pocity. Neviem či sme sa za stáročia tak nesmierne zžili s rolou trpiteliek, že to ešte stále nevieme zmeniť, ale myslím, že je najvyšší čas.
V podstate musíme presvedčiť samé seba, že máme pravdu v tom, že muži nikdy neurobia to, čo chceme a to, čo od nich očakávame a urobíme podvedome čokoľvek,aby sme tú pravdu mali. Cez to všetko, že sme nedosiahli navonok to, čo sme chceli, naše vnútro s nami nesúhlasí a hovorí nám, že to mohlo byť celkom inak, práve vtedy prídu udobrovania, ospravedlnenia a uvedomenia si situácie.
Mnoho krát končia vzťahy práve preto, že ženy nevedia dať na javo čo chcú. To, že vám to niektorý partner nedá ani keď to poviete na rovinu je v úplnom poriadku, jednoducho k sebe možno nepatríte. Ale pokiaľ budete stálee využívať slová, ktoré necítite rovnako vo vnútri aj navonok, vždy dosiahnete iba bolesť a sklamanie.
Prišiel mi do života človek a nie je prvý, ktorý ma učí byť priama, prestala som potrebovať ženskú rafinovanosť v dosahovaní výsledkov, pretože priamou cestou sa k nim dopracujem oveľa rýchlejšie a bez bolesti.
Muži o ženskej rafinovanosti veľmi dobre vedia a pustia nás iba tam kam chcú, darmo si myslíme aké sme chytré, myslím, že za tie stáročia nás dokonale prekukli. Občas to berú ako hru, občas sa na tom bavia a keď už toho majú dosť, tak to ukončia. Celé stáročia nás muži učia, aby sme jednali priamo a otvorene, no mám pocit, že sa ženy nikdy nepoučia.
Je mnoho faktorov, ktoré nás ženy k tejto rafinovanosti vedú, každá musí nájsť svoju cestu sama, aby pochopila, že oveľa šťastnejšia môže byť ak dokáže byť úprimná v tom, čo sa jej páči aj v tom, čo sa jej nepáči, či v tom čo chce alebo nechce.
Milí muži, tento príspevok nie je iba pre ženy ako si možno myslíte, je aj pre vás, aby ste si uvedomili, že ak žena má potrebu pred vami ničo hrať, niekde sa stala chyba a je potrebné pomôcť jej, aby to dokázala s vami otvorene a úprimne odkomunikovať.
Či bolo v tomto prípade prvé vajce alebo sliepka je úplne jedno, či k ženskej rafinovanosti prispeli muži alebo ju spôsobili ženy je nepodstatné.
Čo je dôležitejšie, aby sme si začali konečne uvedomovať, že nemáme spolu bojovať, ale žiť. Že nemáme byť protivníci, ale spoluhráči. Ak chcete milovať a byť milovaní tou pravou láskou, zahoďte masky a začnite od srdca. To čo má zostať vo vašom živote, to ta zostane, to čo má odísť, odíde... akou formou, či v návaloch hnevu a nenávisti alebo priateľstva už je na každom z vás.
Láska, tá pravá a čistá, ktorá naozaj existuje či v ňu veríte alebo nie je súhrou vonkajšieho a vnútorného presvedčenia, je súhrou toho čo cítite vo vnútri a toho, čo dávate na javo navonok.
Ak začnete počúvať svoje vnútorné signály a uveríte im, verte mi, že sa vám bude vo všetkom oveľa viac dariť, že urobíte hlavne sebe život jednoduchším. Ako vždy, netvrdím, že je to jednoduché, ale viem, že to nie je nemožné.
