Igor Hraško
Politika Podpora rodiny podľa Fica, alebo istoty podporujú čiernotu
Fico sa chce druhým sociálnym balíčkom tak trochu zavďačiť slovenským rodinám. Všetko sú to však nesystémové a skôr populistické kroky.
Folklorista, učiteľ a bývalý poslanec NR SR za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Fico sa chce druhým sociálnym balíčkom tak trochu zavďačiť slovenským rodinám. Všetko sú to však nesystémové a skôr populistické kroky.
Téma sfunkčnenia referenda sa zrazu stala témou aj Sulíka aj Procházku. Predtým ich to nezaujímalo...
Posledné voľby v tomto roku nás čakajú už túto sobotu 15. Novembra 2014. Jedná sa o komunálne voľby, v ktorých si volíme zástupcov do miestnych a mestských samospráv.
Fico a minister Žiga slovne tvrdia, že vodu chcú chrániť až na úrovni Ústavy, ich skutky ukazujú presný opak. Ako príklad nelegálneho vývozu vody do zahraničia minister uviedol prípad v obci Legnava. Právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Prešov však hovorí, že sa nič nedeje nelegálne, naopak – všetko sa dialo s požehnaním ministra Žigu........
Voda nie je tovar a nikdy ním nebude. Voda je základné ľudské právo. K životu potrebujeme vodu, vzduch a slnko. Vláda nám ukradla vzduch, slnko a teraz sa chystá ukradnúť vodu. Občania by sa mali prísť opýtať ministra, prečo ich chce pripraviť o právo na život, teda o právo na vodu! A občania by sa mali prísť opýtať vlády, prečo schválila proces, ktorý síce vedie k biznisu pár vyvolených, ale môže ožobračiť nás všetkých, pretože nás všetkých môže pripraviť o drahocennú vodu. Tá je našim dedičstvom, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním tak, ako si toto bohatstvo zaslúži.
Nedávno, koncom apríla, som napísal blog o znevažovaní tradičnej kultúry stranou TIP http://igorhrasko.blog.sme.sk/c/354578/Strana-TIP-znevazuje-nase-kulturne-dedicstvo.html Reakcia nenechala na seba dlho čakať a sám predseda strany TIP Tomáš Hudec napísal svoj blog, vraj znevažujem ich stranu. Budem reagovať na niektoré state aby som vytvoril obraz o človeku, ktorý to napísal.
Sedel som v zubnej ambulancii a zrak mi padol na letáky porozhadzované na stoličkách v čakárni. Jeden z nich bol aj politický leták strany TIP k eurovoľbám. Keďže sa držím hesla, že je dobré poznať svojho „nepriateľa" J, ak chcete s ním niekedy súťažiť, nezahodil som ho, ale preštudoval. Prečo už teraz hovorím o nepriateľovi? Údajne je to nový projekt strany SMER-SD, nakoľko už strácajú svoju silu, tak potrebujú poistku, prípadne chcú oslabiť pravú stranu politického spektra. Preto píšem „údajnú", aby ma nemohol nik žalovať za ohováranie.
Nechali sme si rozpredať štátne podniky, ktoré produkovali zisky pre štát a teda pre všetkých občanov SR. Z toho mohli byť zvýšené dôchodky či podpory mladých rodín. Čo sa však už stalo, sa neodstane. Ale v rukách štátu ostalo ešte niekoľko podnikov, kde má štát 100% zastúpenie, podniky, ktoré môžu pomáhať napĺňať dlhodobo deficitný rozpočet. Ich efektívne fungovanie však závisí vždy od ľudí, ktorí daný podnik riadia a dozerajú na jeho riadenie. Doteraz boli do týchto podnikov dosadzovaní politickí nominanti aktuálne vládnucich strán a s vysokými odmenami („zlatými padákmi")a malou zodpovednosťou. Dá sa táto situácia riešiť? Odpoveď je ÁNO.
Už sa o voľbách popísalo dosť. Viac krát už zaznelo aj to, kam to má celé smerovať. Po poslednom vyhlásení Fica, že zváži svoje ďalšie pôsobenie v politike, ak v druhom kole prezidentských volieb nezíska dostatočnú podporu voličov mi je to už jasné. Jednotlivé dielce politickej skladačky zapadli pekne do seba. SMER-u nikdy nešlo o občanov, ale to mnohí vedia. Ale ani teraz im vôbec nejde o občanov a ani o prezidenta. Ide im len o to, aby mohli opäť rozhadzovať verejné financie pre svojich blízkych a spriaznencov. Momentálne sú k dispozícii dva možné scenáre.
Naše tradície sú bohaté aj na rôznych hrdinov. Najmenším je asi Janko Hraško a najväčším zrejme Juraj Jánošík. Práve Juraj Jánošík je stále v očiach Slovákov hrdina, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Naprával krivdy „pánov", ktorí ožobračovali obyčajných ľudí, hrbiacich sa k zemi, aby si dorobili základnú poživeň.
Niektoré problémy asi potrebujú dlhší čas na riešenie. Niektoré sa však neriešili 23 rokov. Jedným z týchto problémov sú nevysporiadané pozemky po záhradkárskymi osadami či kolóniami. Pôvodní majitelia sa prihlásili a nemôžu svoju pôdu užívať a záhradkári, ktorí ju obrábali 30, 40 a niekde aj 50 rokov sa jej vzdať nechcú. Tento bezprávny stav akosi nik doteraz neriešil. Problém je v tom, že majitelia pozemkov dávajú možnosť záhradkárom odkúpiť si pozemky, ktoré obrábajú, ale za súčasnú trhovú cenu. Na začiatku to však bola najmenej bonitná pôda a dnes je to úrodná pôda s dobrou bonitou, ale zásluhou záhradkárov, nie majiteľov pozemkov. Nikomu sa nejak nechcelo tento stav riešiť systémovo a preto tento stav trvá a ešte je pravdepodobne polovica záhradkárskych kolónií s nevysporiadanými pozemkami.
Ministerstvo si v minulom roku zapožičalo od súkromnej firmy, ktorej spoločníkmi sú ministri Kaliňák a Počiatek ( http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=29223SID=2P=0 ) dve športové motorové vozidlá Audi. Požičané boli "zadarmo", ale mňa zaujímalo, aké opravy boli na týchto luxusných a drahých vozidlách vykonané počas zapožičania, nakoľko súčiastky sú mnohokrát veľmi drahé. Preto som sa na ministra Kaliňáka obrátil s interpeláciou a pýtal som sa na efektivitu vynakladania finančných prostriedkov ministerstva vnútra SR.
Už dlhú dobu sa hovorí, že Fico má za sebou dobrý marketing. A tí ľudia, čo za tým stoja naozaj vedia, čo robia. Ale ako sa hovorí: „Nikto nie je dokonalý" a ani im všetky veci asi nevyjdú. Teraz hovorím o tom, ako sa Fico prezentuje ako pravý kresťan katolík. Nabrífovali ho síce pekne, ale opäť klamstvami. Ktože sú tie rádové sestry, ktoré má Fico v rodine? V Amerike by im to síce ľudia zožrali, ale u nás to takto neplatí. Nie všetko, čo funguje za veľkou mlákou, dokáže tak isto fungovať aj u nás.
Dlhodobo kritizujem grantový systém ministerstva kultúry SR. Aj keď si niekto myslí, že je nastavený dobre a žiadatelia dostávajú to, o čo požiadajú, nie je to tak. Tejto téme som sa už venoval, konkrétne tu. V minulosti som sa na problém pozeral z pohľadu podpory prejavov tradičnej ľudovej kultúry a výsledkov podpory žiadateľov. Tí nedostávajú ani zďaleka sumy, o ktoré si požiadajú. V podstate dostávajú – až na isté výnimky - len odrobinky. Tentokrát ma však k napísaniu blogu viedlo niečo iné.
Ďalšia sezóna folklórnych podujatí je úspešne za nami. Pre mňa sa tým pomaly končí obdobie roka, ktoré mám naozaj rád. Ľudia, ktorí ma poznajú vedia, že folklórom naozaj žijem. Žil som ním odjakživa, poslanecký mandát na tom nič nezmenil a budem ním žiť aj keď už poslancom dávno nebudem. Pracovné povinnosti v Bratislave síce spôsobili, že nájsť si čas na ľudovú kultúru je niekedy komplikovanejšie, ale ako sa vraví – keď to milujete, nie je čo riešiť. A keď som na folklórnom podujatí, či už ako spoluorganizátor, konferencier, účinkujúci alebo len ako divák, vždy cítim že som medzi svojimi. Tam skrátka patrím.
V každom bežnom povolaní, keď prídete do práce pod vplyvom alkoholu máte veľký problém. Dajú vám fúkať a vo väčšine prípadov príde človek v momente o prácu. Ani pes po ňom neštekne. Keď to isté spraví poslanec Národnej rady, nehrozí mu absolútne žiaden postih. A pritom, v parlamente sa pravidelne rozhoduje o veciach, ktoré majú priamy dopad na životy desiatok tisíc ľudí. To, že tak absurdná situácia vôbec vznikla je samo o sebe neuveriteľné. To, že vládna strana Smer ju očividne nepovažuje za problém a práve naopak - kryje svojich poslancov a zatĺka ich viditeľnú opitosť - to už je výsmech nás všetkých.Opití poslanci sú v parlamente realitou, len to nie je vždy vidieť. A ľudia si akosi zvykli. Alkohol ale skrátka do práce nepatrí - tak do vašej ako aj do tej mojej. Lebo ak to takto pôjde ďalej, onedlho sa môžme dočkať aj takýchto parlamentných prejavov:
V utorok začína októbrová schôdza parlamentu. Ako poslanec a teda priamy účastník diania predošlej schôdze sám neviem čo očakávať od najbližších 2 až 3 týždňov. Pretože aj keď v médiách témy, ktoré otriasali Národnou radou minulý mesiac už odzneli, ja ich mám stále v čerstvej pamäti. Alkohol, bitky, arogancia vládnej strany, urážky a to všetko na úkor občana a za úplnej ľahostajnosti voči nemu. Všetky tieto udalosti sú veľkým problémom sami o sebe, ale tým najväčším je ich spoločný menovateľ. Hovorím o kauze SPP.