"Nakoniec vám budú vládnuť tí najneschopnejší z vás. To je trestom za neochotu podieľať sa na politike." Platón
V skratke povedané – To, že sa nestaráte o politiku ešte neznamená, že sa politika nepostará o Vás.. Dekadencia a úpadok našej západnej civilizácie so sebou prináša aj upúšťanie od hodnôt, ktoré nás rokmi sprevádzali. Etika, morálka, česť, spravodlivosť, hodnoty kresťanského učenia a súdržnosť pomaly ale isto vyprchávajú z našej identity. Tieto časom preverené hodnoty nahradil bezbrehý konzum, individualizmus, účelový pragmatizmus a moc peňazí postavená nad všetko ostatné. Výdobytky modernej doby, za ktoré tvrdo bojovali naši predkovia - zaručené ľudské práva, sloboda, demokracia a všeobecné volebné právo - dnes berieme ako samozrejmosť a myslíme si, že to tak aj ostane. A to je obrovská chyba.
Slovensko má za sebou 22 rokov samostatnosti. Za tú dobu sa toho v našej malej krajine zmenilo viac než dosť. Po páde totalitného režimu, zavedení demokracie a kapitalizmu, a po ohromnej eufórii z Nežnej revolúcie vyzerala cesta, ktorou sa vydalo Slovensko veľmi sľubne. Ľudia boli odhodlaní prijať demokraciu a ďalej ju rozvíjať. Niekoľko prvých volieb sprevádzala obrovská účasť, no ako postupoval čas, účasť sa znižovala a tým aj záujem ľudí o veci verejné, záujem ľudí o politiku.
Na Slovenskej politickej scéne sa za dve dekády samostatnosti vystriedalo niekoľko významných osobností, ktoré ovplyvnili a ovplyvňujú Slovensko významným spôsobom. Za krátky čas sa dosiahol veľký progres. Získali sme demokraciu, zbavili sme sa autoritárstva v politike a vydali sme sa cestou plurality a právneho štátu, vstúpili sme do Európskej únie, Nato a neskôr aj do Eurozóny. Dnes patríme k predvídateľným a stabilným členským štátom EU, životná úroveň ľudí sa pomaly dvíha a všetky hranice na západ sú otvorené. Otvorenie hraníc, teda vstup do Schengenského priestoru bola bez pochyby pre Slovensko významná udalosť. A tu nastáva zlom...
Keďže už nemáme hranice, tvoríme jeden celok s ostatnými vyspelými štátmi únie, máme spoločnú menu a volíme si zástupcov do spoločných inštitúcií - požadujeme aj rovnaké štandardy, ako ostatné západné členské štáty. Zabúdame pri tom ale na jednu podstatnú vec. Vývoj demokracie a celkový vývoj západných členských štátov trval podstatne (aj o storočie) dlhšie, ako vývoj Slovenska. To núti ľudí byť skeptickými, a tým podnecuje ich nezáujem o politiku. Žalostne nízka volebná účasť, len jedno platné referendum robí z väčšiny Slovákov sekundárnych analfabetov. To znamená, že ani nemajú záujem a ani nevedia čo to vlastne politika je a už vôbec sa o nej nechcú baviť. Nadávajú na to, kto je v parlamentne, nadávajú na to kto je vo vláde, nadávajú keď sa robí, nadávajú keď sa nerobí. Prakticky nadávajú stále. Často od ľudí počujem, že nejdú k voľbám, lebo ich hlas aj tak nič nezmení. To je omyl. Zmení.
Zmení to, kto bude na ďalšie 4 roky určovať chod štátu, politiku a tým pádom aj ich životy. Občianska spoločnosť na Slovensku je na tom v porovnaní s vyspelými štátmi západu mizerne. Politická a spoločenská kultúra rovnako zle, ale životný štýl chceme mať rovnaký ako Rakúšania, alebo Nemci. Pri tomto prístupe to však nie je reálne. Ak chcete zmenu k lepšiemu začnite od seba, inak to nepôjde. Viete čítať a písať, tak vám nič nebráni v tom, aby ste mohli myslieť kriticky, aby ste Vy rozhodovali o tom, ako sa bude uberať naša malá, krásna krajina a život ľudí v nej.. Je to len a len v našich rukách.
