Vykročíš mĺkvo potichu
v rieke pukajú prvé ľady
iba v bodavom povzdychu
pýtaš sa žiť či umrieť mladý...
Osud vždy plány nabúra
okamih mnohé razom rieši
popraská jemná glazúra
do neznáma sa rútiš peši...
Trpkosť útočí na pery
bolesť na hrudi stále leží
život má krehkosť páperí
a v ľudskej duši trudno sneží...
Zlomená jabloň v rozkvete
aj nebo slzí do ríny
keď smútok chodí po svete
anjeli prášia periny...
Vykročíš mĺkvo potichu
v rieke pukajú prvé ľady
v jednom bodavom povzdychu
už vieš aké je umrieť mladý...