Si ako zvierajúca päsť
ktorá ma vrhla do pozadia
tma čierna nepriesvitná hustá
kameň čo odhodiť sa chystám
tak mi to aspoň všetci radia
no počkám kým odbije šesť..
Si ako miestnosť plná dymu
netuším prečo roníš slzy
čakal som scény ako z filmu
Marilyn-Gretu-Sladkú Irmu
odchádzaš čo ma trocha mrzí
v kožuchu s vôňou naftalínu..
Si spomienkou čo málo bolí
večerným stonom sfúklej sviece
ulož sa sama pod perinu
rozmýšľaj kde vziať obeť inú
mne sa už vážne ďalej nechce
vracať sa k veciam čo už boli..