Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
Kráčam naboso záhradou
rátam čo mám a čo nemám
zbavený všetkých nápadov
pahreba do tla vyhorená...
Dozreli slivky nad hlavou
zbieram ich mlčky na kolenách
bude to možno únavou
že pokoj veľa neznamená...
Škorce útočia na kôstku
ja iba slivkám hladím kožu
vďačný za každú nežnôstku
v tom ale slivky nepomôžu...
Kráčam naboso záhradou
zahrýzam mlsne do dužiny
aj pod slivkovou arkádou
mi svieti slnko na šediny...
Zraky uprené na oblaky
hoc duša padá kdesi k zemi
prestávam veriť na zázraky
vždy keď som do tla vyhorený...
Kráčam obutý po sade
slivky zvlečené donaha
hniloba prišla po chlade
zbiera plody kto neváha...
