Ešte stále si spomínam na to, ako ma po príjazde do Bratislavy bolelicelú noc kolená. Moc som sa vtedy nevyspal. Tuším až ráno, keď som sidal pár paralénov. Však to mnohí poznajú.
Vyrazili sme v piatok ráno o šiestej. Okolo jedenástej sme pohodlne, podiaľnici došli k Hallstattskému jazeru, k soľnej komore. V Hallstatte,posledných 5 km na Gosau. Na samotnom konci čakali kamoši, pražáci.Rýchlo sme sa zbalili, autá nechali svojmu osudu. Keď odbila dvanástahodina, začali sme šľapať smer ľadovec s cieľom dosiahnutia AdamekHutte. (z asi 900 m.n.m. do výšky 2100? m.n.m.)
Gosau - Adammek Hutte
Cesta? Drsná. Najmä absolútne neprešľapaná, pol metra prašanu. Mačky,cepíny, celý batoh vrážal nohy hlbšie a hlbšie do snehu, po pol hodinesom dýchal ako býk a ticho závidel ostatným s pásy a pohodlnnú chôdzu.Snežnice nepomáhali. Všetko to je nakoniec daň za pevné viazanie.
Nakoniec sme predsa prišli. Asi o ôsmej večer, po ôsmich hodinkáchcesty, skoro bez prestávky. Vonku tma, chatu sme našli skôr náhodou,ako na istotu. Ľadovec bol úžasne prázdny, masívne sa vznášal nad celoudolinou. Dych zamŕzal už pri perách. Počasie ľadovo krásne, jasnáobloha, sem tam hviezdy. Teplota okolo mínus 20 stupňov Celzia. Napriektomu sme boli spotení, unavení a ja tak trochu v extatickom stave, žesom to pomalinky hore zvládol.
Chalani, ktorí prišli o polhodinku skôr už rezali vreckovým nožíkomdrevené polienka. V noci sme si chatku zútulnili. Piecka príjemnehriala. Interiér sa nakoniec rozohrial a vnútri bolo príjemne, asimínus jeden stupeň. Spokojné nasúkanie sa do spacákov a zaslúženýoddych. Ja som zaspal aj s pípakom na hrudi. Únava je únava a keď ječlovek naozaj unavený, každý pohyb navyše bolí.
Neviem tiež, ako by sme skončili nebyť otvorených dverí. Samozrejme, žekľúče od útuľne, ktoré fasovali chlapi z pražskej pobočky AlpeinVerrein, do dverí nepasovali. Tie však boli trošku pootvorené, zrejmekvôli núdzovým prípadom...
Chata - Torstein Rinne
Ráno. Opäť krásna idylka. Jasno, nikde ani mráčik, tlak síce trošku klesol, ale i tak veľká mrazivá pohoda.
Záchod sa nakoniec nikomu nepodarilo spojazdniť. Aj po odkopaní bol zaviaty viac než metrom snehu.
Tak sme sa vybrali opäť šlapať. Za krásneho počasia po tvrdom ľadovciniečo úplne iné, ako predchádzajúci deň strávený v prašane. Tri hodinkya stáli sme pod žlabom Torsteinu. Obed. Nastalo prekvapenie – v žľabetotiž bolo veľmi málo snehu. Každú chvíľu sa z neho sypali kadejakékamene a zastavili pri nás. Škoda. Žľab bol nezlyžovateľný.
Oukej vybrali sme sa teda na Dachstein. S Ivanou sme ostali v sedielku,asi sto metrov pod vrcholom, chalani vyšplhali po skalách až na vrchol.Potom nasledoval už iba krásny zjazd ľadovcom (pretkaný jednýmnechceným saltom) naspäť k základni – Adamek Hutte a celodennéopaľovanie sa. Cez deň do winterraumu pribudli dvaja Česi. Ráno už ibazjazd v prašane – prevýšenie cez kilometer do Gosau. Nádhera, slnko akovždy stále svietilo.
Autá nás čakali tam, kde sme ich zanechali. Pokazená náprava a kolesovydržalo ešte celú cestu do Bratislavy a neodpadlo... a v nedeľu večerpo víkendovej lyžovačke sme sedeli doma....
Tu sú nejaké ďalšie momentky:
Majte sa pekne, lyžujte a píšte.
Práve som si prečítal ako nejaký lyžiar zlyžoval za 170 dní 54 štvortisícoviek. Celkom odporúčam jeho stránku: www.skithe14ers.com
A reklamu spravím aj Ivane, tu je jej stránka: http://www.ivafilova.host.sk
Colorado čaká, už odpočítavam dni!!!! O mesiac sa tu možno dočítate nejaký ten príbeh z US.
A možno predtým zbehneme na freeride do Slovinska:http://www.drca.si/FB/pravila.php
